Ortodoxný a radikálny islam

13. listopadu 2018 v 17:46 | Islamoklast |  Ostatné

Kým pôjdem ďalej, musím definovať pojmy použité v nadpise:


Ortodoxný: (1) riadiaci sa alebo prispôsobujúci sa tradičným alebo všeobecne prijímaným pravidlám alebo náboženským presvedčeniam, filozofii či zvykom; alebo (2) (o človeku): nie nezávisle mysliaci, tradičný a neoriginálny. (OED)

Radikálny: (1) (najmä o zmene alebo skutku) súvisiaci alebo ovplyvňujúci základnú povahu niečoho; ďalekosiahly alebo dôkladný a (2) charakterizovaný nezávislosťou alebo odklonom od tradície; inovatívny alebo pokrokový. (OED)

Použitie slova "pokrokový" v tomto kontexte je podľa môjho názoru rozporuplné, lebo je to ďalšie slovo (najmä spolu so slovom "radikálny"), ktoré ľudia používajú až tak nesprávne, že prevracajú jeho význam.

Ospravedlňujem sa za svoje pedantstvo, ale je to dôležité: ak používate slová s iným než s ich skutočným významom, tak to, ako ich čitatelia (alebo poslucháči) pochopia, bude zastreté ich skutočným významom (bez ohľadu na to, ako nevhodne budú použité). Navyše, keď hovoríte s človekom z inej kultúry, tak medzi tým, čo chcem (alebo chcete) tými slovami povedať a tým, ako chápe ich význam dotyčný človek, môže byť veľký rozdiel.

Toto je častým problémom vtedy, keď diskutujete o pojmoch ako "sloboda", "mier", "tolerancia" a "rovnosť" (aby som vymenoval aspoň zopár) s moslimami, ktorí také pojmy chápu často radikálne (zasa je tu to slovo!) inak než nemoslimovia.
Takže ospravedlnením sa za moje pedantstvo som sa chcel vyhnúť nejednoznačnosti, nepochopeniu a nesprávnej interpretácii významu mojich slov.

(Dobre, dosť bolo jazykového okienka - poďme k veci.)

Ak si dáte na internete vyhľadať výraz "radikálny islam", objavíte množstvo stránok na túto tému. Anglická wikipédia rozlišuje "radikálny islamizmus" na: islamský extrémizmus, islamský fundamentalizmus, islamizmus, džihádizmus, wahábizmus.

Stránka "DiscoverTheNetworks.org" definuje "radikálny islam" ako "militantnú, politicko-aktivistickú ideológiu, ktorej najvyšším cieľom je vytvoriť svetové spoločenstvo alebo kalifát moslimských veriacich. Odhodlaný dosiahnuť tento nový svetový poriadok akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami, vrátane násilia a masového vraždenia..." (t.j. terorizmu).
Wikipédia zdôrazňuje problém elegantne, keďže spája radikálny islamizmus s islamským fundamentalizmom.

Fundamentalizmus: forma náboženstva, najmä islamu alebo protestantského kresťanstva, ktorá dodržiava vieru podľa presného, doslovného výkladu posvätnej knihy (OED).

Ako môžeme vidieť zo správnych definícií, "fundamentalizmus" a "radikalizmus" sú (alebo by mali byť) protiklady, nie (blízke) synonymá.

Potom však vyvstáva otázka, čo je (skutočne) "radikálny islam(izmus)" a čo by mohol byť "ortodoxný islam"? Na túto otázku sa veľmi ťažko odpovedá už len preto, lebo niekoľko rôznych skupín moslimov si nárokuje rôzne časti bežne používanej terminológie.

Chcem k tejto téme pristupovať tak, že si položím obdobnú otázku, "kto sú skutoční radikáli v moslimskej komunite a kto sú ortodoxní moslimovia?"

Jednoduchšie je definovať ortodoxných moslimov - najmä preto, lebo moslimovia ani nemoslimovia vo všeobecnosti nezneužili tento pojem na sociálne či iné účely.

Na základe vyššie uvedených definícií platí, že ortodoxní moslimovia sú definovaní ako tí, ktorí dodržiavajú tradičné učenie islamu - tak ako je vysvetlené v islamskom kánone Koránu, hadísov, sunny a šaríe - a ako bolo praktizované počas dejín (napokon, tradícia je vec histórie).

Potom musíme určiť presvedčenia ortodoxných moslimov, ktoré následne definujú ortodoxný islam.

Mohamedovi spoločníci - Sahába

Bolo by správne povedať, že "Sahába" ("spoločníci" Mohameda) sú takmer bez výnimky opisovaní ako najzbožnejší a najspravodlivejší z moslimov. Na základe toho môžeme postoje a presvedčenia týchto úžasných moslimov využiť na definovanie islamskej ortodoxie.

Čo nám o nich dejiny hovoria? Podrobná diskusia o Saháboch by zabrala mnoho článkov, ale ktokoľvek, kto je oboznámený s históriou islamu (aj podľa islamských zdrojov) by súhlasil s tým, že:

- Sahába brali Mohameda a Korán vážne a doslovne;

- úplne verili v "správnosť" islamu/Mohameda a "nesprávnosť" každého, kto v nich neveril;

- zabíjali nemoslimov počas nájazdov, aby sa zmocnili koristi, vrátane sexuálnych otrokýň;

- zabíjali nemoslimov vo vojnách, aby rozšírili islamské územie a hegemóniu;

- Sahába využívali vraždenie ako taktiku teroru a umlčiavania voči ľuďom, ktorí urážali Mohameda;

- nútili Židov a kresťanov stať sa dhimmí;

- vynucovali si konverzie "polyteistov".

Mohamed sa proti ich činom nevyjadril ani raz. V skutočnosti mala väčšina ich činov, ak nie všetky, výslovnú podporu Mohameda a teda (nepriamo) aj Alláhovu. Takže Sahába vedeli, že sú "al-muttakún" - "správni", ktorí sú v Koráne často chválení a nazývaní "povýšenými" nad všetkých ostatných.

Tento zoznam nie je úplný a čo je pozitívne, existujú dôkazy o tom, že Sahába sa k dhimmím správali dobre a presadzovali ich práva aj proti moslimom, no to nevyvažuje (o to menej kompenzuje alebo ospravedlňuje) vyššie uvedené správanie.

Dá sa rýchlo vydedukovať, že Sahába boli "fundamentalistickí", rovnako ako ortodoxní moslimovia, preto môžeme povedať, že ortodoxný islam je v podstate fundamentalistický.

Islamský kánon

Z vyššie uvedeného môžeme vidieť, že výklad Koránu, ktorým sa riadili Sahába, bol tým, čo by sme bežne nazvali "fundamentalistický" (alebo dokonca "extrémistický") výklad. V časoch Sahába neexistoval zvyšok kánonu, preto otázka znie, či zvyšok kánonu podporuje alebo nepodporuje ortodoxiu Sahába, keď ho berieme do úvahy ako celok.

Obmedzím sa na sunnitské zdroje, keďže asi 85-95% všetkých moslimov sú sunniti - a opäť, podrobný výklad by bol príliš dlhý na tento krátky článok.

Hlavné zbierky hadísov (Bucharí, Muslim, Ibn Madžah, Abú Dawud, An-Nasaí, Tirmidhí) napísané v 9. storočí nášho letopočtu podporujú ortodoxné stanoviská - napríklad, asi 98% Bucharího hadísov o džiháde hovorí o džiháde mečom (t.j. násilí) proti neveriacim rôzneho druhu - napriek protichodnej povahe samotných hadísov. Tým myslím, že väčšina hadísov na danú tému podporuje ortodoxiu.

Síra (životopisy Mohameda), najmä rané vydanie Ibn Isháka (známe v prepracovaní Ibn Hišáma, ktorý zomrel v roku 833) a Tirmidhího (zomrel v roku 923) taktiež podporujú ortodoxné stanoviská - v podstate niektoré z najstrašnejších príbehov o Sahába pochádzajú zo Síry.

Právo šaría (známe tiež ako "Alláhove zákony") je menej relevantné z dvoch dôvodov: za prvé, toto právo sa týka len oblastí s konsolidovanou moslimskou vládou a za druhé, ako sa dnes ukazuje, existujú odvodené podoby pochádzajúce vo všeobecnosti z období, ktoré boli podstatne neskôr než zvyšok kánonu. Za zmienku snáď stojí, že zo štyroch hlavných sunnitských škôl (hanafiovská, hanbalovská, málikovská a šáfiovská) je hanbalovská škola menej diskriminujúca voči nemoslimským poddaným v moslimskom štáte. Napriek tomu právo šaría taktiež (celkove) podporuje ortodoxiu - čo by nás nemalo prekvapovať, keďže formulácie práva šaría môžeme považovať za kodifikáciu ortodoxnej viery a zvyku.

Tafsíry

Posledný súbor prác, ktoré si zaslúžia zváženie, sú hlavné sunnitské tafsíry (komentáre Koránu) ako tafsír Al-Tabarího (10. storočie), Kurtubího (13. storočie), Ibn Kathira (14. storočie) a Al-Džalalajna (16. storočie). Tie taktiež podporujú ortodoxné stanoviská, tak ako súčasné tafsíry od Šáfiho (19. storočie), Maudídího a Qutba (20. storočie).

Dejiny

Doboví nemoslimskí pisatelia hovoria o brutalite islamskej expanzie v 7. storočí. Ozbrojená islamská expanzia do Európy sa zastavila až počas druhej bitky pri Viedni v roku 1683. Moslimské dobytie Indie bolo mimoriadne krvavé a brutálne (toto pochádza z moslimských záznamov). Všetko toto podporuje tento aspekt islamskej ortodoxie v priebehu asi tak tisícročia.

S tými nemoslimskými poddanými v islamskom štáte, ktorí prežili, sa zaobchádzalo ako s dhimmí; okrem toho, že ich to degradovalo na treťotriedny stav (čím sa zaradili pod moslimky a moslimských otrokov), im to tiež vnútilo odlišnú identitu; moslimovia sa od dhimmí separovali a spoločensky boli "nad" nimi.

Opäť, netvrdím, že ortodoxia sa všeobecne dodržiavala vo všetkých aspektoch po celú tú dobu, to ani zďaleka. Ale rôzne jej prvky sa dodržiavali v rôznych obdobiach a skúsenosť hovorí, že po obdobiach nedbalosti (alebo "pokrytectva" v jazyku Koránu) nasledovali (a predchádzali im) obdobia dôslednosti.

Ortodoxných moslimov môžeme preto charakterizovať ako (a pripúšťam obvinenie, že nasledovný zoznam je trochu zjednodušujúci):

- fundamentalistických;

- násilných - vrátane taktiky teroru a samovražedných útokov;

- šovinistických;

- intolerantných voči ostatným náboženstvám - s čiastočnou výnimkou pre judaizmus a kresťanstvo;

- expanzionistických;

- separatistických.

Som si istý, že nemusím poukazovať na to, že vyššie uvedený zoznam charakteristík (okrem iných) zodpovedá tým moslimom, ktorých dnes často označujeme za "radikálnych", "extrémistických", "islamistov" atď.

Ak sú "radikálni/extrémistickí" moslimovia skutočne ortodoxní, kto sú potom skutoční radikáli?

Túto skupinu je omnoho ťažšie definovať - jedine prostredníctvom negácie: ak vieme, kto sú ortodoxní, potom vieme, kto nie sú radikáli.

To vedie k ironickému záveru, že "radikálni" moslimovia sú tí, ktorých väčšina komentátorov označuje za "umiernených" moslimov alebo moslimov "hlavného prúdu". Sú to oni, kto má radikálne nový výklad islamu ako "náboženstva mieru". Sú to oni, kto nanovo vykladá Korán (a teda islam) v pojmoch, ktoré sú úplne cudzie tafsírom a sú to oni, ktorých výklady sú ahistorické (domnievam sa, že "umiernení" sú skutočne "umiernení" a nie ortodoxní moslimovia praktizujúci takíju).

Ďalšou iróniou je, že samotný Korán takých moslimov nazýva "munafik" - t.j. "pokrytci".

To nás vedie k myšlienke, že ak "umiernený" moslim začne brať svoj islam vážne, tak prijme toto učenie a stane sa "pravým veriacim" - t.j. ortodoxným ("extrémistickým", "radikálnym" atď.) moslimom - inými slovami, "umiernený" sa začlení medzi "radikálnych" moslimov (aby som použil otrepanú frázu a nepresné pojmy).

V tlači je možné nájsť množstvo príbehov, ako sa z umiernených moslimov stali vraždiaci džihádisti. Niektorí pisatelia tento pojem dokonca pomenovali "syndróm náhleho džihádu" (anglická skratka SJS), ktorý je výstižný, pokiaľ ide o následky, ale jeho príčinou je jednoducho prijatie ortodoxných islamských presvedčení - ako džihádisti často jasne vyhlasujú, keď citujú verše z Koránu na podporu svojich činov, či už proti nemoslimom alebo "umierneným" moslimom.

Na záver

Možno sa čudujete, čo je pointou tohto článku. Jednoducho:

- nenechajte sa oklamať používaním nálepiek ako "umiernený", "radikálny", "extrémistický", "fundamentalistický" atď. a neuverte, že (napr.) takzvaný "radikálny islam" je novým a radikálnym výkladom islamu, ktorý vyvstal ako reakcia na chudobu, núdzu atď., alebo že "umiernený islam" je tradičnou, prastarou (t.j. ortodoxnou) formou. Skôr opak je pravdou.

- a nepovažujte všetko, čo tvrdím, za nevyhnutne presné (úprimne si myslím, že to je presné, ale to nie je to isté) - pozrite sa do zdrojov, pozrite sa do dejín, vzdelajte sa v tom, čo je a čo nie je ortodoxiou v islame.

A potom rozhodnite, či mám pravdu alebo nie.

Jon MC

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama