Prečo je islam sekta

3. července 2018 v 0:19 | Islamoklast |  Ostatné

V článku o sektách je identifikovaných 15 rôznych znakov, ktoré Medzinárodná asociácia sektových štúdií (ICSA) označuje za spoločné pre sekty. Podľa Michaela D. Langoneho, Ph.D., v jadre sektových skupín, programov a vzťahov spočívajú intenzívne snahy o vplyv a kontrolu.


Mnohí členovia a podporovatelia siekt si celkom neuvedomujú, do akej miery môžu byť členovia manipulovaní, využívaní, dokonca zneužívaní - niekto by povedal, do akej miery môžu mať vymytý mozog. Zoznam spoločensko-štruktúrnych, spoločensko-psychologických a interpersonálnych vzorcov správania, ktoré sa bežne dajú nájsť v sektárskom prostredí, môže byť užitočný pri posudzovaní konkrétnej skupiny, lebo nám pomáha určiť, či je naozaj sektou. Langone tvrdí, že tento zoznam nie je definitívnym kontrolným zoznamom, ale analytickým nástrojom na určenie, či konkrétna skupina je sektou.

Pri úvahách o islame je štúdium 15 znakov informatívne.

1. Skupina vykazuje nadmerne horlivú a bezvýhradnú oddanosť svojmu vodcovi a (či už je živý alebo mŕtvy) považuje jeho systém presvedčenia, ideológiu a zvyky za pravdu, zákon.

Toto dosť presne opisuje islam, ktorý je totalitnou ideológiou s maskou náboženstva. Jeho vodca, Mohamed, ktorý je pravdepodobne mýtom, je vyhlásený za dokonalého človeka, ktorého príklad musí nasledovať každý moslim. Všetko, čo údajne urobil alebo vysvetlil, sa považuje za dokonalé a nemôže sa spochybňovať alebo zmeniť, kvôli hrozbe smrti. Toto modlárstvo, ktoré islam zdanlivo kritizuje, sa prejavuje v úplnej poslušnosti a opakovanom používaní výrazu "Pokoj s ním" zakaždým, keď sa spomenie jeho meno. Šaría, islamské právo, je odvodená z Koránu a skutkov a slov Mohameda (prevzatých zo Síry (Mohamedovho životopisu - pozn. prekl.) a hadísov).

Zvrchovanosť (alebo arogancia) predstavy o Mohamedovi spočíva v tom, že je údajne posledným prorokom - nemôžu existovať ďalší proroci (toto bolo v siedmom storočí vo veľmi zaostalej časti sveta) a extrémnej arogancii výroku prisudzovanému Mohamedovi, "Každý prorok bol zoslaný svojmu národu, ale len ja som bol zoslaný celému ľudstvu."

Islam je arabské slovo znamenajúce podriadenosť (Mohamedovmu "bohu" - Alláhovi) a je odvodené od slova znamenajúceho mier (slovo mier - salám - má v arabčine rovnaký trojslovný koreň - SLM - ako slovo islam - pozn. prekl.). Moslimovia sú tí, ktorí sa podriadili. Pre západniarov je najzreteľnejším vyjadrením tejto podriadenosti klaňanie sa hlavou na zem počas každodenných modlitieb. Úplná podriadenosť Alláhovi (alebo Mohamedovi) má za následok fatalizmus, ktorý má zase za následok nepreberanie zodpovednosti za vlastné skutky. Moslimovia si pravidelne racionalizujú svoje skutky, nečinnosť, alebo udalosti ako InšAlláh - "Ak Alláh dá".

Korán si robí nárok na to, že je presným slovom Alláha, sprostredkovaným Mohamedovi anjelom Gabrielom. Preto nie je otvorený diskusii, analýze či kritike napriek tomu, že obsahuje gramatické a historické chyby, je úplne nelogický kvôli zoradeniu súr (kapitol) na základe dĺžky, nie chronologického kontextu, sú v ňom časti, ktorým nikto nerozumie a je v ňom mnoho protirečení. Bol napísaný v básnickom štýle púšte, ktorý sa nedá úplne preložiť, a beduíni sa príliš nestarali o chronológiu, keďže Mojžiša a Ježiša zaradili do rovnakého časového obdobia.

Islam je totalitnou ideológiou zahŕňajúcou každý aspekt života, považuje za sa dokonalý a vyzýva na to, aby ho prijal každý na svete, či chce alebo nie.

2. Kladenie otázok, pochybnosti a nesúhlas sú odrádzané či dokonca trestané.

Je zločinom kritizovať, pochybovať či nesúhlasiť s islamom. To je rúhanie a trestom zaň je smrť. Je zločinom a hriechom opustiť islam. Moslim, ktorý odmieta islam, je "odpadlík" a trestom za odpadlíctvo je smrť (a večné zatratenie v pekle v posmrtnom živote). Podľa šaríe majú všetci zakázané pokúsiť sa konvertovať moslima na iné náboženstvo.
Keď je islam akokoľvek hanobený, moslimovia by ho mali násilne brániť. Aj keď sa jedná o karikatúru! Ale moslimovia môžu a mali by ohovárať Židov a kresťanov v moslimských novinách, na internete a v televízii a mali by ohovárať každého neveriaceho alebo nepriateľa, tak ako v súčasnosti ohovárajú USA.

3. Nadmerné používanie duchovných cvičení (ako meditácia, monotónne recitovanie, hovorenie v jazykoch, pranierovanie a vysiľujúce pracovné rutiny) slúžiace na potlačenie pochybností o skupine a jej vodcovi (vodcoch).

Existuje päť "pilierov" islamu: vyznanie viery, modlitba, pôst počas Ramadánu, náboženská daň a hadždž (púť do Mekky). (Džihád je podľa niektorých názorov šiesty pilier.) Každý moslim sa musí modliť päť krát denne. Toto opakovanie pomáha ovládať život moslima, lebo napĺňa jeho dennú rutinu islamom. Bolo by nemožné zabudnúť niečo, čo zámerne robíte tak často. Päť krát denne každý deň sa moslim musí klaňať a modliť k Alláhovi. Čím viacej úsilia človek na niečo vynaloží, tým je vyššia pravdepodobnosť, že tomu bude veriť a vážiť si to. Pomáha to tiež robiť veriacich z ľudí, ktorí sa stali moslimami z donútenia.

4. Vedenie diktuje, niekedy do dosť veľkých podrobností, ako by členovia mali uvažovať, konať a ako by sa mali cítiť (napríklad, členovia musia získať povolenie randiť, zmeniť prácu, zosobášiť sa - alebo vodcovia stanovujú, aké druhy oblečenia majú nosiť, kde majú žiť, či majú alebo nemajú mať deti, ako deti disciplinovať a tak ďalej).

Islam diktuje každý mysliteľný aspekt života, počnúc tým, ako ísť do kúpeľne, cez všetky aspekty osobnej hygieny, ako klásť nohy, aby sa veriaci modlili správne, čo sa môže a nemôže robiť, vrátane fotografie, televízie, pitia, jedenia bravčoviny, účtovania úrokov, hrania hazardných hier, hrania na strunové nástroje, kreslenia živých tvorov, šiat, ktoré sa majú nosiť a čo majú ženy povolené robiť, akú hodnotu má ich svedectvo, čo môžu zdediť, ako sa môžu dostať do raja a že môžu byť zbité (alebo zabité).

5. Skupina je elitárska, nárokuje si zvláštny, vysokopostavený status pre seba, svojho vodcu (vodcov) a členov (napríklad, vodca sa považuje za spasiteľa, zvláštnu bytosť, avatara - alebo skupina a/alebo vodca má zvláštne poslanie zachrániť ľudstvo).

Moslimovia považujú všetkých nemoslimov a nemoslimskú kultúru za zbytočné a vidia svoj cieľ v tom, že celý svet urobia moslimským. Všetko pred islamom je džahilíja alebo nevedomosť, bez akejkoľvek hodnoty a malo by to byť zničené, ako sochy Budhov z Bamjánu.

Už sme poukázali na to, aký mimoriadny je Mohamed, takže všetko, čo povedal alebo urobil, je prechovávané v úcte. Moslimovia majú povolené mať štyri manželky, ale Mohamed mal "povolený" neobmedzený počet manželiek a mal povolené vziať si Zajnab, manželku svojho adoptívneho syna (obe zjavenia pochádzajú z Koránu).

Podľa islamu musia nemoslimovia platiť veľkú daň. Keď moslimovia dobyjú krajinu a pretvoria vládu podľa islamského práva, nemoslimovia majú na výber medzi konvertovaním alebo smrťou. Avšak kresťania, Židia a niektorí zoroasterci si môžu vybrať medzi tým, že sa stanú moslimami, a tým, že sa stanú dhimmí. Dhimmí majú povolené praktizovať svoje nemoslimské náboženstvo, ak platia džízu (daň). Ak konvertujú na islam, daň už nemusia platiť, takže majú praktickú pohnútku konvertovať. Toto bola vynikajúca myšlienka z raných dní islamu. Daň oberala nemoslimov a ich konkurenčné systémy o peniaze dávala ich na podporu islamu. Príjem z týchto daní (zvyčajne 25%-ná daň z príjmu) pomáhal financovať islamské výboje počas prvých dvoch veľkých džihádov. Tento treťotriedny status občanov/otrokov sa v islame nazýva status dhimmí.

Niekoľko myšlienok v práve šaría rozširuje tento účinok. Napríklad, nemoslimovia nemajú dovolené stavať žiadne nové domy uctievania. Nemajú povolené ani opravovať už existujúce kostoly či synagógy. Toto dostáva domy uctievania každého konkurenčného náboženstva či ideológie do stavu permanentného úpadku. Taktiež, neislamské modlitby sa nemôžu vyslovovať v dosluchu moslimov - opäť ako prevencia voči tomu, aby sa moslimovia nakazili konkurenčným náboženstvom. Nesmú sa vystavovať ani žiadne symboly inej viery. Všetko toto bráni šíreniu akéhokoľvek konkurenčného náboženstva alebo ideológie a kvôli tomu v priebehu času vymrú. Preto je dnes toľko "moslimských krajín". Väčšina moslimských krajín je v súčasnosti takmer alebo na 100% moslimská. Takmer všetky ostatné krajiny sveta pozostávajú z mnohých rôznych náboženstiev. Nemoslimovia tiež nemajú povolené vlastniť zbrane akéhokoľvek druhu.

Wahábisti zo Saudskej Arábie stále nalievajú peniaze do výstavby mešít po celom slobodnom svete, vrátane rozsiahlej výstavby v USA. Ale v Saudskej Arábii nie je povolené stavať žiadne nemoslimské náboženské stavby. Moslimovia po celom svete nahlas a násilne protestujú, keď niekto v Európe alebo Amerike odporuje výstavbe ďalších mešít vo svojej krajine. Islamskí šovinisti v tom iróniu nevidia. Necítia sa čudne kvôli takým očividným dvojitým štandardom. Sú to napokon Alláhovi stúpenci a všetci ostatní sú oklamaní. Férovosť a rovnosť s takými nehodnými neveriacimi by sa zdala dosť nemiestna. Dvojitý štandard sa z tejto perspektívy zdá byť úplne primeraný.

Princíp dvojitého štandardu je kľúčovou časťou islamu a je veľkou výhodou v jeho šírení (a potláčaní konkurenčných náboženstiev alebo ideológií). Moslimovia požadujú ústupky a vyhovenia, no odmietajú akúkoľvek reciprocitu. Požadujú rešpekt, no žiaden rešpekt voči nemoslimom neprejavujú. Ich arogantná intolerancia ich stavia proti zvyšku sveta.
Je zakázané zabiť moslima (okrem spravodlivej príčiny). Zabiť neveriaceho zakázané nie je. Toto vytvára puto medzi moslimami, strach u neveriacich a motiváciu stať sa moslimom.

6. Skupina má polarizovanú mentalitu "my verzus oni", čo môže spôsobovať konflikt so širšou spoločnosťou.

Islam je dualistický: ľudstvo je rozdelené na veriacich (ktorí veria, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je prorokom Alláha) a káfirov (všetkých nemoslimov alebo neveriacich). Káfir je nenávidený, nevedomý, zlý, klamár, potupený, nečistý, prekliaty, spoločník Satana a môže byť sťatý, zotročený, znásilnený, zosmiešňovaný, popletený, terorizovaný, podvádzaný, vyhladený, okradnutý, zabitý, ukrižovaný, môže sa proti nemu zosnovať sprisahanie, viesť vojna, môže byť ponižovaný a moslim nemôže byť jeho priateľom (všetko toto je z islamských textov).

Islam rozdeľuje svet, ktorý patrí Alláhovi, na dar al-islam (krajina podriadenosti) a dar al-harb (krajina vojny). To znamená, že islamské krajiny sú dobré a zvyšok sveta by mal byť podrobený. Je povinnosťou veriaceho získať kontrolu nad všetkými časťami sveta, ktoré sa neriadia islamským právom, a nastoliť šaríu. Je hriechom nechať ich tak.

Islam treba vždy brániť. Táto myšlienka je prvoradým pilierom, ktorý ospravedlňuje vojnu takmer s kýmkoľvek. Po porážke nepriateľa, samozrejme, sa od moslimov požaduje nastolenie islamského štátu. Islamské knihy učia používať zámienku na vyhlasovanie vojen. Použitie zámienky má tendenciu robiť západniarov bezbrannými voči islamskej invázii, ktorá práve prebieha. Moslimskí teroristi nie sú naivní ľudia. Sú šikovní, vzdelaní, dobre financovaní a využívaní veľmi múdrou ideológiou.

7. Vodca sa nezodpovedá žiadnym autoritám (na rozdiel, napríklad, od učiteľov, vojenských veliteľov či ministrov, kňazov, mníchov a rabínov náboženských denominácií hlavného prúdu).

Mohamed bol údajne dokonalý človek, zodpovedajúci sa iba Alláhovi, ak vôbec niekomu, no Alláh sa zdá byť výmyslom Mohameda alebo kohokoľvek, kto si vymyslel Mohameda. V islame neexistuje ústredná autorita. Takže rôzni imámovia, mullovia, ajatolláhovia, šejchovia a ostatní vodcovia často pridávajú vlastné výklady k teokratickým a politický otázkam. Univerzita Al-Azhar v Káhire je považovaná za hlavné centrum sunnitského islamu a najvyšší vodca alebo ajatolláh v Iráne sa pokúša reprezentovať šiitov, ale stále sú tu iné skupiny: aláviti, ismailíjovia, súfisti, drúzi, deobandiovia atď.

8. Skupina učí alebo naznačuje, že jej údajne velebené ciele ospravedlňujú akékoľvek prostriedky, ktoré považuje za nevyhnutné. Toto môže mať za následok účasť členov na správaní alebo činnostiach, ktoré by pred pridaním sa ku skupine považovali za trestuhodné alebo neetické (napríklad klamanie rodine alebo priateľom, zbieranie peňazí pre falošné charity).

Islam má otvorene dvojité štandardy: jeden štandard pre moslimov a odlišný štandard pre nemoslimov, ktorý vždy dáva výhodu moslimom a v moslimskej krajine poskytuje pohnútky pre konvertovanie. V islame neexistuje dobré a zlé: V ISLAME NEEXISTUJE ZLATÉ PRAVIDLO. Čo podporuje islam je dobré; čo sťažuje postup islamu je zlé. Islam sa musí slobodne šíriť svetom, no ostatné náboženstvá sa nemôžu pokúšať šíriť.

Korán radí používať klamanie pri jednaní s neveriacimi. Podľa jedného hadísu dal Mohamed pokyn jednému zo svojich stúpencov, aby klamal, ak musí. Princíp bol jasný: ak to pomôže islamu, je v poriadku klamať nemoslimom. Toto je takíja. Používala sa počas dejín a používa sa stále: islamskí vodcovia hovoria jednu vec po anglicky pre západnú tlač a niečo celkom iné hovoria po arabsky svojmu moslimskému obecenstvu.

Korán hovorí, "Vojna je klamanie" (v skutočnosti sa to nepíše v Koráne ale v hadísoch, napríklad v Sahíh Bucharí 4:52:268 - pozn. prekl.) a keďže islam je vo vojne s neislamským svetom až dovtedy, kým sa celý svet nebude riadiť šaríou, všetci nemoslimovia žijúci v neislamských štátoch sú nepriateľmi. Takže klamanie západniarov je celkom prijateľné. Je k nemu pobádané, ak môže urýchliť šírenie islamu.

Jednou z najznepokojujúcejších udalostí v islamských dejinách, alebo mytológii, je, keď Mohamed nechal sťať 900 Židov z kmeňa Banú Kurajza v Medine pred ich manželkami a deťmi za to, že po priekopovej bitke odmietli konvertovať na islam. Stínanie je typickým znakom islamu rovnako ako znásilňovanie, mučenie, rozsekanie na kusy a kastrácia. Odborníci, ktorí študujú toto správanie, tvrdia, že islamistické mrzačenie je rituálnym zločinom, zámerným znesvätením nepriateľa, na zmiernenie hanby a obnovenie cti. Pre islamistov je česť mužskou charakteristikou odvahy a statočnosti, zatiaľ čo poníženie je ženskou charakteristikou, ktorá sa prejavuje slabosťou a poddajnosťou. Hanba pochádza z nadmernej citlivosti voči skutočnému alebo vnímanému zmrzačeniu. Takže súcit symbolizuje slabosť, zatiaľ čo brutalita a násilie symbolizuje silu a považujú sa za hrdinské. Islamisti preto môžu páchať zločiny, ktoré by civilizované národy inak považovali za zverstvá, a islamisti po celom svete ich stále môžu oslavovať ako hrdinov.

Dávanie peňazí charitám, ktoré, ako sa neskôr na súdoch preukázalo, boli podporovateľmi Hamasu a Hizballáhu, je v americkej moslimskej obci rozšírené. Hamas bol vytvorený v roku 1987 Medzinárodným moslimským bratstvom a pobočkám bratstva vo svete prikázal založiť Palestínske výbory. Súd s Nadáciou svätej zeme odhalil, že CAIR (Rada pre americko-islamské vzťahy - pozn. prekl.) bola vytvorená ako súčasť amerického Palestínskeho výboru a CAIR a jej zakladateľ Omar Awad boli označení za neobvinených spolusprisahancov.

9. Vedenie vyvoláva pocity hanby a/alebo viny, aby ovplyvňovalo a/alebo kontrolovalo členov. Toto sa často deje prostredníctvom nátlaku rovesníkov a jemných foriem presviedčania.

Nátlak na prispôsobenie je intenzívny a začína s prehlásením, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je jeho posol a následným klaňaním sa v úplne podriadenosti päť krát denne počas modlitby. Neprispôsobenie sa prináša rodine veľkú hanbu, čo je v kmeňových spoločnostiach neprijateľné. Kritika islamu je rozsudkom smrti a privodenie hanby na rodinu akýmkoľvek spôsobom je také kritické, že zabitie zo cti, najmä žien (matiek, dcér, sestier) je prijateľné, dokonca požadované. Psychologickým pojmom pre také správanie je vymývanie mozgov.

10. Podriadenosť vodcovi alebo skupine si od členov vyžaduje, aby prerušili styky s rodinou a priateľmi a radikálne zmenili osobné ciele a činnosti, ktoré vykonávali pred pridaním sa do skupiny.

Moslim sa nemá priateliť s nemoslimami. Toto sa týka aj rodiny, ak jej členovia nie sú moslimovia. Takéto zgrupovanie sa dá vidieť v Džamát al-Fukra, moslimských teroristických výcvikových táboroch, komúnach hlavne čiernych moslimov narodených v Amerike. Založili viac než 35 týchto "Džamátov" v 22 štátoch a Kanade.

11. Skupina je zaujatá privádzaním nových členov.

V islame je svätou požiadavkou, aby bol celý svet privedený pod jeho nadvládu. Nemôže byť "mier", kým každý nebude moslim (toto je zlý vtip, keďže i keby moslimovia mohli získať moc, bojovali by medzi sebou). Pochádza z čias Koránu a opakovala sa v priebehu storočí. Ibn Chaldún to zopakoval v 15. storočí: "V moslimskej obci je svätá vojna náboženskou povinnosťou kvôli univerzalizmu (moslimského) poslania a povinnosti konvertovať každého na islam, či už presviedčaním alebo silou... Islam má povinnosť získať moc nad národmi." Toto sa opakuje v spisoch Sajjida Qutba a ostatných moslimských spisovateľov až po súčasnosť, s Jusúfom al-Karadáwím.

12. Skupina je zaujatá získavaním peňazí.

Peniaze sú kľúčom a mocou za džihádom a expanziou. Úspech islamu sa konečne rozbehol až po Mohamedových nájazdoch na karavány a získaní majetku z nemoslimských zdrojov prostredníctvom rabovania. Moslimské skupiny sa neštítia využívať vydieranie, únosy, zločiny a obchod s drogami, aby financovali svoje dobrodružstvá.
V islamskej činnosti bol od pádu Osmanskej ríše a rozpadu kalifátu po prvej svetovej vojne po obdobie obrovského príjmu z ropy, ktorý zažili arabské štáty po druhej svetovej vojne, relatívny pokoj. Obrovský prúd peňazí z ropy umožnil moslimským štátom vyvážať svoju ideológiu a podnikať kroky proti nemoslimom.

13. Od členov sa očakáva, že venujú nadmerné množstvo času skupine a činnostiam s ňou súvisiacimi.

Požiadavka na päť denných modlitieb je časovo náročná a vedie ku kontrole. Moslimovia tiež majú navštevovať piatkové modlitby v mešite (počas ktorých často vzplanú hnevom a sú podnecovaní k tomu, aby následne robili nepokoje, ako sme opakovane videli v uplynulých rokoch). Mešity sú zvyčajne tiež komunitnými centrami pre aktivity, výcvik džihádistov a mládeže. Púť do Mekky, hadždž, je jednorazovou požiadavkou pre všetkých moslimov, ktorí si ju môžu dovoliť.

14. Členovia sú pobádaní alebo sa od nich vyžaduje, aby žili a/alebo socializovali sa len s ostatnými členmi skupiny.

Moslim má zakázané priateliť sa s neveriacimi. Moslim má dovolené predstierať, že je priateľ, ale vo svojom srdci nikdy nemôže byť skutočným priateľom nemoslima. Moslimovia v nemoslimských krajinách majú tendenciu zostávať pokope a vytvárať getá. Getá sa v niektorých častiach Európy stali takými uzavretými, že sa stali no-go zónami, do ktorých hasiči a policajti nevstúpia bez eskorty. Tieto uzavreté komunity zavádzajú šaríu a autoritám nie sú nahlasované zločiny. Nemoslimovia majú zakázané do nich vstupovať.

15. Najoddanejší členovia ("praví veriaci") majú pocit, že mimo skupinu sa nedá žiť. Veria, že neexistuje iný spôsob života a často sa boja represálií voči sebe alebo ostatným, ak opustia skupinu (alebo len zvažujú jej opustenie).

Islam je totalitnou ideológiou podriadenosti voči Alláhovi (alebo Mohamedovi). Moslimovia sú jediní prijateľní ľudia. Všetci ostatní sú káfiri s nulovou hodnotou. Represálie čo i len za uvažovanie proti islamu, rúhaniu alebo odvahe odísť, odpadlíctvu, sú silné. Trestom za rúhanie i odpadlíctvo je smrť.

Zdá sa, že islam zodpovedá kritériám ICSA pre sektu. Keďže Alláh sa považuje za nepoznateľného, islam zdanlivo lepšie zodpovedá sekte Mohameda. Moslimovia odkazujú na Alláha, ale zdá sa, že zbožštili Mohameda. Všetko je o Mohamedovi. Jedným silným náznakom tohto je, že posvätné právo nie je právom Alláha, ale posvätným právom Mohameda. V celom Koráne je to "Alláh a jeho posol", no niekedy je to len posol. V Opore cestovateľa (Umdat al-Salik zo 14. storočia), klasickej príručke islamského posvätného práva, aktualizovanej a certifikovanej univerzitou Al-Azhar v roku 1991, je to vyjadrené jasne. Alláh zoslal Mohameda, "Kurajšovského negramotného proroka, aby odovzdal svoje vnuknuté posolstvo celému svetu, Arabom a nearabom, džinom a ľudstvu, ktoré nahrádza a ruší všetky predchádzajúce náboženské systémy prorokovým posvätným právom, okrem ustanovení, ktoré nové zjavenie opätovne potvrdilo. Alláh ho uprednostnil pred všetkými ostatnými prorokmi a učinil ho najvyšším z ľudstva, odmietajúc ľudí, ktorí dosvedčujú božskú jednotu slovami 'Niet iného boha okrem Alláha', pokiaľ tiež nedosvedčia proroka slovami 'Mohamed je posol Alláhov.' Zaviazal ľudí a džinov veriť všetkému, o čom nás prorok informoval, pokiaľ ide o tento a druhý svet a neakceptuje vieru žiadnych ľudí, pokiaľ neveria v to, čo povedal, že sa nám stane po smrti."

Zaujímavým aspektom Mohamedovej sekty je, že pravdepodobne nikdy neexistoval. Mohamed sa narodil dvesto rokov po svojom narodení. Taký je záver Norberta Pressburga vo svojej knihe What the Modern Martyr Should Know (Čo by súčasný mučeník mal vedieť) (dobrá sprievodná práca ku knihe Roberta Spencera Did Muhammad Exist? (Existoval Mohamed?)). Pressburg konštatuje, že zo siedmeho storočia nepochádza žiaden záznam o Mohamedovi - všetky sa datujú do ôsmeho a deviateho storočia. Takisto slovo "muhamad" je gerundium (slovesné podstatné meno - pozn. prekl.) s významom "chválený" (často odkazujúc na Krista) a zrejme sa nechápalo ako meno. Zrodenie islamu trvalo dlho.

Kresťanstvo sa oddelilo od judaizmu. V tom čase existovali v kresťanskom svete značné rozdiely ohľadom skutočnej úlohy Ježiša. Arabskí kresťania (Arabi boli v skutočnosti národom Veľkej Sýrie a Mezopotámie (Iraku), nie beduínmi z púšte na Arabskom polostrove) mali vlastné názory na kresťanstvo a nakoniec sa oddelili od gréckeho kresťanstva. Potrebovali však vlastnú svätú knihu a proroka. V priebehu stáročí sa aramejská liturgická kniha, Kerjan, kresťanská kniha, premenila na islamský Korán, keď Ježiš stratil svoje mimoriadne postavenie (tento názor na pôvod Koránu pochádza od výskumníka Christopha Luxenberga, ktorý ho podrobne vysvetlil vo svojej knihe The Syro-Aramaic Reading of the Koran: A Contribution to the Decoding of the Language of the Koran (Sýrsko-aramejské čítanie Koránu: Príspevok ku dešifrovaniu jazyku Koránu). Niektorí odborníci s jeho závermi však nesúhlasia - pozn. prekl.). Nová kniha mala mnohých autorov s rôznymi politickými agendami a často s obmedzeným chápaním použitých jazykov. Predpokladalo sa, že táto odluka začala nastávať v šiestom a siedmom storočí, ale nastala až vo ôsmom a deviatom storočí. Tradície tých prvých dvoch storočí islamu sú prevažne mýtické alebo, ako naznačuje Pressburg, "rozprávkami z Východu." To, čo v súčasnosti poznáme ako islam, nebolo úplné až do dvanásteho či dokonca trinásteho storočia (Korán bol vytlačený až v roku 1802 v Rusku). Od tretieho islamského storočia (10. storočie) sa islam premenil na "prehnaný kult osobnosti", v súčasnosti obchodnú značku islamu a na to, proti čomu bol tak veľmi na začiatku.

To je Mohamedova sekta.

Richard Hobbs

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama