Islam a ostatní: Doktrína al-wala wal-bara

11. července 2018 v 19:35 | Islamoklast |  Doktríny

Moslimovia sa vidia ako mierumilovné, tolerantné ľudské bytosti, zatiaľ čo nemoslimovia sú agresori, imperialisticko-kolonialistickí okupanti. Preto je úlohou islamu a jeho obrannej politiky vracať úder a stavať sa proti útlaku a zlu.


Tento etnocentrický prístup vysvetľuje, prečo sa moslimovia vždy považujú za obete, ktoré podnikajú len obranné opatrenia, kým kuffár sú vždy podnecovateľmi vojny.

Táto dualita je výrazným charakteristickým znakom arabsko-islamskej politickej kultúry. Znamená, že moslimovia môžu zlomyseľne zaútočiť v takmer každej možnej situácii a zároveň kričať, že sú obeťami útlaku a agresie. Môžu páchať obscénne neľudské násilné činy, terorizovať a zastrašovať, zatiaľ čo ostatných obviňujú z kolonializmu, apartheidu, rasizmu a islamofóbie.

Šejch Muhammad al-Ša'rawí, egyptský vykladač islamských textov z univerzity Al-Azhar, vo svojej knihe Al-Džihád Fil-Islam vysvetľuje, že islam nie je nijakým spôsobom agresívne násilný, že nežije a nezávisí na meči a že nenúti neveriacich konvertovať na islam alebo ich zabiť počas džihádu. Islam toleruje nemoslimov a svoj prístup zakladá len na mieri, vzájomnej bezpečnosti a spolupráci, nie na vojne, zabíjaní a donucovaní. Džihád je obranný a jeho úmyslom je odraziť nepriateľské akcie a bojovať proti útlaku a agresii. Pozvanie k islamu sa deje len prostredníctvom da'wy a dobrých úmyslov.

Táto myšlienka je medzi moslimami taká bežná, že jej úprimne veria, čo je dôvod, prečo je islamská propaganda, da'wa, politické klamanie kuffár, neveriacich, taká úspešná. Vysvetľuje tiež, ako je možné, že islam je najetnocentrickejším náboženstvom a politickou kultúrou. Rozlišuje svet na dar al-islam a dar al-harb; na dobrú a spravodlivú spoločnosť a zlú a nečistú spoločnosť; je to správne proti nesprávnemu; a je to zbožný človek proti zlosynovi; je to raj alebo peklo. Neexistuje žiadna oprávnenosť, konsenzuálne uznanie a akceptácia ostatných, pokiaľ sa nestanú moslimami alebo sa nepodrobia islamskej vláde.

Navyše, všetko v islame je dokonalé, neporovnateľné a nenapodobniteľné: Alláh je jeden jediný. Mohamed je pečaťou všetkých prorokov, dokonalým človekom a najchválenejším a najpožehnanejším; človekom s núr Alláh (svetom Alláha) a 'ismou (odolnosťou voči chybám), ktorý bol zoslaný ako milosť svetu, "príklad prekrásny" pre veriacich (narážka na Korán 33:21), ktorý majú kompletne napodobňovať, úprimne obdivovaný a úplne nasledovaný bez akejkoľvek pochybnosti alebo otázky. Korán je dokonalou replikou matky kníh, ktorá existuje večne v nebi, literárne majstrovské dielo, ktoré žiaden človek nedokáže napodobniť. Islam je dokonalý náboženský systém, jediné najvyššie pravé náboženstvo na zemi; a moslimskí veriaci sú uprednostňovaní, najlepším zo všetkých národov, ktorý kedy povstal medzi ľuďmi (narážka na Korán 3:110), s tromi úlohami, ktoré majú nariadené: získať moc nad svetom, podrobiť ho šaríi a nastoliť svetovú islamskú ummu.

Tam operuje doktrína al-wala wal-bara. Doslova znamená úplnú oddanosť islamu a úplné odmietnutie a nepriateľstvo voči ostatným. Stala sa jedným z hlavných základov islamu a je najdôležitejšia, priamo reprezentuje imán (vieru) a je druhá len po tawhíde, jedinosti Alláha. Úplná vernosť a láska sa majú rozdávať len v islamskej obci a na základe podkladov z Koránu je prikázané odmietanie, nenávisť a nepriateľstvo voči ostatným.

Vo svojom úvode ku knihe Šejcha Mohameda al-Kahtániho, Al-Wala Wal-Bara (dostupná v troch zväzkoch v angličtine napríklad tu alebo tu - pozn. prekl.), Šejch Abdar Razak Afífí, námestník predsedu oddelenia poradenstva a člen Výboru veľkej ulamá Saudskej Arábie, tvrdí:

Predmetná záležitosť je najvýznamnejšia a najzaujímavejšia: týka sa jedného z hlavných základov islamu, ktorý má dve hlavné podmienky pravej viery: al-wala je prejavom úprimnej lásky k Alláhovi, jeho prorokovi a veriacim; al-bara je výrazom nepriateľstva a nenávisti voči lži a jej stúpencom. Obidvoje sú dôkazom imánu.

Ibn Tajmíja, stredoveký vykladač islamských textov, jedna z najcitovanejších autorít wahábistickej právnej vedy, sa o téme zmienil takto:

Ktokoľvek miluje pre Alláha a nenávidí pre Alláha a ktokoľvek uzatvára priateľstvo pre neho alebo vyhlasuje nepriateľstvo pre neho, dostane od Alláha ochranu. Nikto nemôže ochutnať pravú vieru, jedine takto.

Al-wala wal-bara a kuffár

Téma kuffár, neveriacich, je jednou z najdôležitejších v Koráne. Množstvo veršov venovaných kuffár je obrovské: 64% z celého Koránu; 81% Síry a 37% hadísov; to znamená, že 60% šaríe sa venuje kuffár. Korán jasne uvádza, že islam nie je o všeobecnom bratstve, ale len o bratstve veriacich v islamskej umme a úplným odmietnutím ostatných. Len v Koráne je viac ako 400 veršov, ktoré opisujú muky v pekelnom ohni, ktoré Alláh pripravil pre kuffár. Korán démonizuje kuffár ako najhoršie tvory, zvieratá a démonov. Sú spurní a spoločníkmi Satana, proti ktorým treba bojovať, kým náboženstvo nebude len pre Alláha. Majú byť sťatí, terorizovaní, vyhladení, ukrižovaní, trestaní, vyhostení a majú horieť v pekelnom ohni. Veriaci musia proti kuffár nepretržite bojovať.

Korán moslimom hovorí, aby boli milosrdní medzi sebou, no bezohľadní voči kuffár (narážka na Korán 48:29) a prikazuje, aby sa s kuffár nepriatelili. "Nepriateľstvo a nenávisť" existujú medzi nimi navždy, kým kuffár nebudú "veriť len v Alláha" (narážka na Korán 60:4). Sú to nečistí ľudia, ktorí chcú zhasnúť svetlo Alláha. Bernard Lewis to vyjadril takto:

Islam je stále najvyšším kritériom skupinovej identity a lojálnosti. Je to islam, ktorý rozlišuje medzi sebou a ostatnými, medzi ľuďmi v ňom a mimo neho, medzi bratom a cudzincom... najlepšou definíciou ostatných, cudzích ľudí mimo neho a domnelého nepriateľa, je káfir...

Korán a ostatné náboženstvá

Korán hovorí, že všetky ostatné náboženstvá ako také Alláh preklial. Všetci tí, ktorí pridružujú modly alebo falošných bohov k Alláhovi, vymýšľajú si o ňom lži, zapierajú ho, zmenia čo i len jedno slovo z Alláhovej knihy alebo neveria v Mohameda - majú byť "chytení kdekoľvek ich nájdete a zabití."

Vyrozprával Ibn 'Umar: Alláhov apoštol povedal: "Bolo mi prikázané bojovať proti ľuďom, kým nedosvedčia, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha a že Mohamed je Alláhov apoštol." (jedna sa o hadís Sahíh Bucharí 1:2:24 - pozn. prekl.)

Vyrozprával Abú Hurajra: Alláhov apoštol povedal, "Víťazom ma učinila hrôza a keď som spal, priniesli mi kľúče k pokladom sveta a dostal som ich do ruky." (Sahíh Bucharí 4:52:220 - pozn. prekl.)

Al-wala wal-bara v tawhíde

Druhým aspektom al-wala wal-bara je, keď moslimovia formálne vyhlásia tawhíd: La illáha ila-lláh (niet iného boha okrem Alláha), čím jasne vyhlasujú, že všetky ostatné náboženstvá sú odmietnuté, hriešne a nezákonné. Podľa Ibn Tajmíju:

Úplné šťastie prostredníctvom lásky k Alláhovi sa dá dosiahnuť jedine vtedy, keď úplne odmietneme všetky ostatné veci. To je významom slov "Niet iného boha okrem Alláha"; toto je duch dínu (náboženstva).

Korán v mnohých veršoch opakuje, že je zakázané pridružovať iných bohov k Alláhovi a že sa treba držať islamu, aby sa stal jediným legitímnym náboženstvom na zemi. Za tým nasleduje presvedčenie, že Mohamed je jeho posol, ktorého správanie stelesňovalo islam a Korán. Mohamedove slová sú absolútne najlepšími, ktorými sa treba riadiť, a sú nábožensky nevyvrátiteľné. Navyše, poslanie Mohameda je pre celé ľudstvo, takže vlastne ľudstvo musí poslúchať Mohameda rovnako ako Alláha. Tí, ktorí neposlúchajú Alláha a jeho posla, budú dovedení k mukám pekelného ohňa, v ktorých budú žiť naveky. Tawhíd sa na zemi nikdy nepodarí dosiahnuť, pokiaľ veriaci neuplatnia doktrínu al-wala wal-bara úplným nasledovaním Mohamedovej životnej cesty, al-sírat al-mustakím.

Al-wala wal-bara v modlitbe

V každej z piatich denných modlitieb moslimovia vyhlasujú úplnú vernosť a podriadenosť islamu a námietky voči ostatným, ako je uvedené v súrat al-fátiha, 1:6-7 (úvodná kapitola Koránu):

Teba uctievame a Teba o pomoc prosíme. Správne nás usmerni na cestu rovnú. Na cestu tých, ktorým si dary Svoje podaroval, nie tých, na ktorých je hnev zoslaný, ani tých, ktorí zblúdili.

Tí, na ktorých je hnev zoslaný, sú Židia a tí, ktorí zblúdili, sú kresťania. Al-Tabarí (838-923) vo svojom tafsíre cituje súrat al-má'ida 5:60, ktorá označuje Židov ako tých, ktorých Alláh preklial, zoslal na nich svoj hnev a učinil z nich opice a prasce; a al-má'ida 5:77, ktorá označuje kresťanov ako tých, ktorí zblúdili z cesty rovnej. Vyrozprával Abí bin Hátim: Opýtal som sa Alláhovho posla na výrok Alláha "nie cestou tých, na ktorých je tvoj hnev zoslaný," odpovedal: "To sú Židia"; a "nie cestou tých, ktorí zblúdili", odpovedal: "to sú kresťania." (parafrázovaná citácia z hadísu Džamí at-Tirmidhí 47:3211 - pozn. prekl.)

Al-wala wal-bara a nadradenosť moslimov

Ďalší aspekt al-wala wal-bara sa zakladá na vyhlásení v Koráne, že moslimovia sú najlepším zo všetkých národov, ktorý kedy povstal medzi ľuďmi a ich ziskom je pôžitkársky život v raji. Islam je dokonalý náboženský systém prekonávajúci všetky ostatné náboženstvá. Jasne vyhlasuje, že jeho cieľom je podrobenie celého sveta šaríi, kým islam nebude jediným náboženstvom na svete. Jeho najvyšším cieľom je nastolenie svetovej islamskej ummy žijúcej v kalifáte.

Veriaci poslúchajú v úplnej podriadenosti a oddanosti voči Alláhovi a vidíme "ich pri modlitbe sa skláňať a padať na tváre v úsilí po priazni a zaľúbení Božom. A známky ich sú na tvárach ich následkom modlenia" (Korán 48:29). To je dôvod, prečo veriaci, ktorého srdce je v mieri, víta s úsmevom smrť a všetky svetské prekážky. Smrť sa považuje za najvytúženejší výsledok života. Je to v súlade s veršami v súrat al-fadžr: "Vráť sa k Pánovi svojmu v zaľúbení a spokojná! Vstúp medzi služobníkov mojich a vojdi do záhrady mojej!" (Korán 89:28-30)

Al-wala wal-bara a "spravodlivá vojna" (sijár)

Posledný aspekt al-wala wal-bara súvisí s problémom vojny a mieru. Keďže svet je rozdelený na dve odlišné oblasti: dar al-islam a dar al-harb, normálny a jediný oprávnený vzťah medzi nimi je stav nekonečnej vojny. Medzi islamom a ostatnými nie je žiaden mier, len dočasný, ako to rozviedol Madžíd Chaddúrí. Islam nemá žiadnu koncepciu "spravodlivej vojny", keďže akákoľvek vojna namierená proti kuffár, nech sú jej dôvody a okolnosti akékoľvek, je morálne ospravedlnená a nábožensky legitimovaná. Pokiaľ existuje dar al-harb, trvalý mier medzi dar al-islam a dar al-harb nie je možný.

Džihád odráža normálne vzťahy existujúce medzi veriacimi a kuffár. V islamských náboženských spisoch nie sú nijakí neveriaci, ale len kuffár. Preto sú islamské vojny futuhat (výboje, dobyvateľské vojny; slovo je odvodené od výrazu al-fátiha, čo je názov prvej, otváracej kapitoly Koránu - pozn. prekl.), čo znamená, že otvárajú svet pozvaniu k islamu, zatiaľ čo vojny proti kuffár sú hurub (vojny, množné číslo slova harb - pozn. prekl.). Akékoľvek územie dobyté islamom počas dejín sa stáva vakf a nikdy sa nemá vrátiť (vakf je islamský pojem označujúci darovanie niečoho hodnotného, či už pozemku, budovy, hmotného majetku alebo peňazí, ktoré po darovaní už nikto nevlastní a nedá sa kúpiť ani predať a ktoré slúži na náboženské alebo charitatívne účely - pozn. prekl.), kým akékoľvek územie dobyté kuffár sa považuje za okupáciu a musí byť získané späť silou. Podľa tejto logiky musia byť všetky územia kuffár okupované a podrobené prostredníctvom džihádu.

Keď sa celý svet stane dar al-islam, podriadenosť Alláhovi bude zákonom celého sveta a bude vládnuť džihád al-akbar. Dovtedy bude vojna normálnym a trvalým stavom vecí (džihád al-saghír). Džihád ako spravodlivá vojna proti kuffár sa objavuje nasledovne: Korán - 24%; Síra - 67%; hadísy - 21%. Celkovo v šaríi - 31%.

Domáca oblasť: Al-wala wal-bara a al-Táifa al-Mansúra

Téma al-wala wal-bara má tiež domáci rámec. Saláfistické džihádistické skupiny a wahábistickí moslimovia veria, že sú Víťaznou sektou (al-Táifa al-Mansúra), jedinou skupinou, ktorá má správne islamské presvedčenia. Sú skutočnými ahl al-sunna wal-džamá (tými, ktorí dodržiavajú sunnu a sú v jej dodržiavaní zjednotení - pozn. prekl.), kým všetky ostatné prejavy islamu sa odchýlili od "priamej cesty" (sírat al-mustakím), čím sú ich stúpenci odsúdení do pekla ako "odpadlíci". Tento princíp je základom doktríny takfíru, ktorú džihádisti využívajú na identifikovanie svojich domácich moslimských nepriateľov a na ospravedlnenie ich odstránenia, ako vidíme na Dawlat al-Chiláfa al-Islamija (Islamský štát).

Koncept takfíru v podaní Ibn 'Abd al-Wahába zahrňuje upozornenie, že každý, kto neprejavuje dostatočnú úroveň wala, vernosti "pravým moslimom", a primeranú bara, odmietanie "hriešnikov", riskuje spáchanie odpadlíctva. Abú Katáda, jordánsko-palestínsky kazateľ, písal o tejto téme. Al-Táifa al-Mansúra upevňuje presvedčenie džihádistov, že sú spravodliví, posilňuje ich vzájomnú solidaritu a umožňuje im bojovať proti opozícii voči ich názorom.

Toto má tiež do činenia s problémom Tághúta (falošného božstva). Moslimovia sú povinní bojovať proti Tághútovi len kvôli predpokladu, že je proti Alláhovi alebo tomu, čo Alláh zjavil. Tento prístup ku Tághútovi závisí od náboženských výnosov vydaných wahábistickými duchovnými, ale je definovaný ako čokoľvek, čo je protikladom islamského monoteizmu. 'Abd al-Madžíd bin Muhammad al-Muní, vedúci učenec al-Kájdy v Saudskej Arábii, vysvetlil, že pre dosiahnutie tawhídu, čo je najvyššou požiadavkou na každého moslima, je potrebné otvorene odmietnuť Tághúta, inak sa jedná o odpadlíctvo.

Tághút je v srdci boja saláfisticko-džihádistických skupín proti arabsko-moslimským režimom, ktoré nedodržiavajú ich islamské predstavy, a legitimizuje náboženské zdôvodnenie ich teroristických útokov. Tie sa tiež zakladajú na hadíse: "Kohokoľvek, kto prestúpil zo svojho islamského náboženstva, zabite." (Sahíh Bucharí 9:84:57 - pozn. prekl.) Saláfisticko-džihádistické skupiny môžu obviniť ktoréhokoľvek panovníka, ktorý zavádza politický systém v rozpore s ich presným výkladom islamu, z toho, že je káfir.

Al-wala wal-bara a doktrína al-fitra

Doktrína fitra je islamskou predstavou o ľudskej povahe ako o správnom čine podriadenosti voči Alláhovi. Fitra súvisí s dínom, s tým, ako Alláh stvoril ľudstvo a vesmír. Islam sa nazýva dín al-fitra, náboženstvo ľudskej povahy, lebo jeho zákony a učenie sú relevantné pre celý vesmír a všetkých ľudí.

Najdôležitejším islamským využitím fitri je presvedčenie, že vlastne celé ľudstvo je od nepamäti moslimské. Alláh po stvorení ľudstva uzavrel s ľuďmi zmluvu, že všetci budú veriť len v islam a poslúchať len jeho a jeho posla. Všetky deti, ktoré prichádzajú na svet, sa rodia ako moslimovia, a len ich krutí, bezohľadní rodičia menia ich náboženstvo. Dôkaz pochádza zo Starého a Nového zákona: všetci židovskí a kresťanskí patriarchovia a proroci boli moslimovia, ktorí kázali islam od počiatku a jasne dosvedčili, že Mohamed je posol Alláhov a "pečaťou prorokov".

V súrat al-Bakara sa Abrahám modlil: "Pane náš, učiň nás Tebe oddanými." (Korán 2:128) Neskôr nachádzame Jakubových synov, ako vyhlasujú: "Budeme uctievať tvojho Boha a Boha tvojich otcov Abraháma, Ismaila a Izáka; Boha jedného jediného. A my sme Mu oddaní." (Korán 2:133) A neskôr Ježiš vyhlasuje: "Boh je mojím Pánom i vaším Pánom, tak Ho uctievajte. To je veru cesta rovná." Potom sa opýtal: "Kto bude pomocníkmi mojimi na ceste Božej?" A jeho učenci odpovedali: "My pomocníkmi Božími budeme, my v Boha veríme, a ty podaj svedectvo, že do vôle Jeho odovzdaní sme." V súrat al-Nisá sa dozvedáme, že Ježiš, syn Márie, bol len apoštolom Alláha (Korán 4:171).

Vo svojej neskutočnej drzosti islam vyhlasuje, že v Starom a Novom zákone sú dôkazy o Mohamedovom proroctve. Citujú Deuteronómium 18:17-19 a 34:12, ktoré sľubujú príchod proroka Mohameda ako pečate všetkých prorokov. V Deuteronómiu 33:2 citujú: "Od Sinaja prišiel Pán, zažiaril zo Seiru, zjavil sa od vrchu Fáran." Pre moslimov je Sinaj miestom, kde Mojžiš hovoril s Alláhom a dostal Taurát (Tóru); Seir je miesto, kde Ježiš dostal božské zjavenie; a Fáran je v Mekke, kde sa Alláh zjavil ľudstvu naposledy prostredníctvom svojho zjavenia Mohamedovi.

Toto je základom islamskej spasiteľskej konverzie. Aslim-Taslam bola stratégia, heslo, ktoré Mohamed vyslal nemoslimom a ktoré doslova znamená "podriaďte sa a budete v bezpečí." Toto akceptovali všetci moslimskí vodcovia: Da'wa Kablal-Džihád: pozvanie podriadiť sa islamu pred džihádom. V súčasnosti da'wa, propagačná zbraň na oklamanie neveriacich, funguje efektívne na podrobenie sveta prostredníctvom konverzie a doktrína fitra sa stala prostriedkom na jeho dosiahnutie.

Zhrnutie

Doktrína al-wala wal-bara naznačuje kritický význam pochopenia islamského svetonázoru a jeho predstáv voči ostatným. Priatelenie sa s veriacimi a boj proti neveriacim sú kritickými piliermi islamu. Je taká dôležitá, že je druhá hneď po tawhíde, jedinosti Alláha. Viera bez nej nie je úplná, súčasťou čoho je zavrhnutie a boj proti domácim vládcom. Je kritériom na rozlišovanie medi veriacimi a nepriateľmi islamu. Preto sa nikdy nepodarí dosiahnuť na zemi tawhíd, pokiaľ veriaci neuplatnia al-wala wal-bara úplným nasledovaním Mohamedovej životnej cesty, al-sírat al-mustakím.

V súlade s doktrínou fitra je hlbokým islamským presvedčením, že islam má povinnosť vládnuť svetu a uvaliť na ľudstvo šaríu. Kuffár, ktorí odporujú islamu a neprijímajú ho zo svojej slobodnej vôle, sú zodpovední za pretrvávanie násilia a neprítomnosť svetového mieru. Keby prijali nevyhnutnú realitu a podriadili sa šíreniu islamu, potom by moslimovia nemuseli používať al-bara a neuchyľovali by sa k džihádu, aby ich zabíjali. Podriadenosť je jediným riešením pre svetový mier a je v najlepšom záujme ľudstva.

Ten, kto chce pochopiť, prečo nás moslimovia tak hlboko nenávidia, prečo je islam automatickým vražedným systémom nenávisti voči ostatným, prečo je tento jed tak dôkladne implantovaný do každého moslima od detstva - pre neho je doktrína al-wala wal-bara zdrojom a odpoveďou.

David Bukay

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama