Niektoré islamské doktríny - 1. časť

18. dubna 2018 v 19:19 | Islamoklast |  Ostatné

Zopár úvodných poznámok:

V tomto dokumente píšem o "islame". Islamom myslím nábožensko-spoločensko-politicko-právny systém "ortodoxného, tradičného sunnitského islamu" - islamu Koránu, sunny, tafsíru a šaríi (KoSTŠ).


Islam je nadnárodný celok. Tým myslím, že islam je samostatný celok, priamo nespojený so žiadnym národom, bez ohľadu na to, aký "islamský" možno je.

Podľa (sunnitského) islamu je jedinou legálnou vládou "kalifát" a keďže ten v súčasnosti neexistuje, všetky vlády (či už "islamské" alebo nie) sú koniec koncov nelegálne; bez ohľadu na to, ako úzko dodržiavajú šaríu.

Preto v súčasnosti neexistuje ústredná islamská autorita (z vyššie uvedeného dôvodu) a teda neexistuje orgán, ktorý by mohol vykonávať funkcie štátu za islam samotný, a žiaden z 56 "islamských" štátov nemá túto právomoc. Preto tiež ten krik medzi islamistami (1) za opätovné nastolenie kalifátskeho štátu (často sústredeného na Strednom východe).

To v konečnom dôsledku znamená, že každý moslim si musí určiť, aké sú požiadavky islamu (a samozrejme, ako ďaleko pri ich vykonávaní zájde). Skutočnosť, že ich často určujú tí istí islamisti je, prirodzene, daná.

Pod týmto textom je zopár doktrín islamu, ktoré sú relevantné pre nemoslimov.

Al-Wala' Wal-Bara'

Jednoducho povedané, toto je islamská doktrína "lásky a nenávisti", alebo, ako je to častejšie vyjadrené, "spojenectva a odmietnutia".

Znamená milovať (al-wala') čo miluje Alláh (a Mohamed) a nenávidieť (wal-bara') čo nenávidia (alebo pripojiť sa k tomu, čo prikazujú a odmietnuť čokoľvek a všetko, čo je proti "islamu").

Láska aj nenávisť musia byť aktívne. Nestačí "duševne" niečomu odporovať v prípade "Bara'", konkrétne.

To vedie k otázke, čo a koho Alláh/Mohamed miluje a nenávidí.

Dr. Muhammad Saíd Al-Kahtáni to vysvetľuje takto:

Al-Wala' znamená "milovať tých, ktorí sú poslušní voči Alláhovi (t.j. moslimov) a prísť im na pomoc."

Wal-Bara' znamená "cítiť hnev voči nepriateľom Alláha a bojovať proti nim."

Ďalej pokračuje: "Kvôli tomu Alláh nazval prvú skupinu (t.j. moslimov) 'stranou Alláha' a druhú (t.j. nemoslimov) 'stranou Satana'". (Narážka na Korán 4:76)

Opäť citujem: "Je povinnosťou každého moslima naučiť sa z Alláhovho dínu (to slovo v tomto kontexte znamená "islam" vo všetkých jeho aspektoch; dín po arabsky znamená náboženstvo - pozn. prekl.) čokoľvek, čo mu môže poslúžiť ako zbraň v boji proti priateľom Satana... 'nepriateľstvo v záujme Alláha', zahrňuje povinnosť vyhlásiť nepriateľstvo v jeho záujme: odmietnutie v záujme Alláha. Znamená to skutočne vyhlásiť odmietnutie, pozdvihnúť zbrane proti jeho (Alláhovým/Mohamedovým) nepriateľom, vyhýbať sa im a držať sa od nich ďaleko slovami a skutkami. ...Alláh hovorí: "a že vojská naše pre nich víťazstvo prinesú." (Korán 37:173) Takže armáda Alláhova (moslimovia) zvíťazí v diskusii a debate, rovnako ako vo vojne a potýčke (nad káfirmi)." (zvýraznenie pridané).

Ibn Abbás (Mohamedov súčasník) povedal: "Kto miluje kvôli Alláhovi a pohŕda kvôli Alláhovi, kto sa priatelí s jeho priateľmi a nepriatelí s jeho nepriateľmi, ten skutočne po tom túži len kvôli spojeniu s Alláhom." T.j. milovať a nenávidieť kvôli Alláhovi vás "uvedie do súladu" s Alláhom.

Korán je v tejto veci jasný:

4:101: ...neveriaci sú vskutku pre vás nepriateľmi zjavnými. Opäť: 40:10: A bude zvolané na tých, ktorí neverili: "Odpor Boží je veru silnejší..." Koránové verše 3:28, 118 a 5:51 moslimom hovoria, aby sa nepriatelili s nemoslimami (jedine klamne - 3:28), verše 8:22, 55 a 9:28 tvrdia, že nemoslimovia sú "najhoršími" tvormi alebo "nečistotou" a že sme "nedotknuteľní". Verš 60:4 tvrdí, "prepuklo medzi nami a vami nepriateľstvo a nenávisť až naveky, pokiaľ neuveríte v Boha jediného..."

Preto je jasné, že Al-Wala' Wal-Bara' vyzýva moslimov, aby "milovali" ostatných moslimov a nenávideli nemoslimov (alebo káfirov).

Toto má v prípade úplného prijatia určité strašné následky, napríklad:

- moslim by mal uprednostniť ošetrenie nekompetentným moslimským lekárom/zubárom, alebo žiadne ošetrenie, v porovnaní s ošetrením káfirom (preto tá vražda nemoslimských lekárov v Afganistane v auguste 2010).
- moslim by nemal dávať finančnú pomoc nemoslimovi a skutočne je zakázané dávať "zakát" nemoslimom - okrem "stimulu" (úplatku) na konvertovanie alebo vykonanie niečoho prospešného pre islam (preto tá diskriminácia kresťanov počas pakistanských povodní v auguste a septembri 2010). Moslim by ani nemal prijať pomoc od nemoslima (toto je ťažšie, keď je alternatívou hladovanie, ale tu prichádza na rad ďalšia doktrína, tajsír - viď neskôr), keďže by nemal byť zaviazaný svojmu "nepriateľovi".

Ako súčasť tejto doktríny islam rozdeľuje svet na (v podstate) dve časti: Dar al-Islam (islamský svet) a Dar al-Harb (svet vojny). Obyvatelia Dar al-Harb sa nazývajú "harbi"; to znamená "ľudia domu vojny" (alternatívne sa to dá preložiť ako "ľudia vo vojne s islamom"). V Koráne a hadísoch je množstvo veršov, ktoré dokazujú, že prirodzeným stavom islamu voči nemoslimskému svetu je vojna (napr. Korán 2:190-193, 4:76, 4:95, 8:38-39, 8:65-69, 9:29, 9:123, 47:4, Ishák: str. 208, Sahíh Bucharí 1:8:387, 4:52:196, 4:52:220, Sahíh Muslim 1:31, 4:1062, 19:4294), hoci sa môžu vyskytnúť obdobia "mieru" - presnejšie nazývané "hudna" (viď nižšie).

Čo by malo "káfirov" znepokojovať je, že hoci moslimské krajiny s nami môžu byť v mieri, islam samotný prirodzene nie je (Korán 47:35 a ďalej), ako dejiny hojne demonštrujú. (Toto je súčasťou "zdôvodňovania" islamských teroristov, ktorí si hovoria "mudžahedíni" (= "Alláhovi vojaci") alebo "šahídi" (doslova "svedkovia", všeobecnejšie "mučeníci" v zmysle niekoho, kto zomrel ako mudžahedín), zvyčajne pri "samovražednom" útoku.)

Ďalším prvkom Wal-Bara' (podľa stránky islam.org.au) je pre moslimov emigrácia z nemoslimských krajín do islamských - okrem prípadov nevyhnutnosti (viď tajsír, nižšie) v súlade s hadísom zo zbierky Abú Dawud (pozrite si však aj kompenzačné doktríny "hidžri" v ďalšom článku).

Kvôli pravým stúpencom islamu a KoSTŠ sa môžeme len čudovať, prečo imigrujú do západných krajín, keďže existuje 56 členských štátov OIC (Organizácie islamskej spolupráce), z ktorých si môžu vybrať a v ktorých by mohli byť so svojimi moslimským "bratmi".

Samozrejme, KoSTŠ dosť jasne vysvetľuje, že moslimovia majú povolené a dokonca sú pobádaní k tomu, aby vstupovali do krajín nemoslimov, ak robia nájazdy alebo džihád (ktorý je viac než len vojnou, prirodzene).

Takíja, Kitman a Tavríja

Takíja

Presne povedané, takíja je šiitska doktrína, ale sunnitský islam má jej ekvivalent zvaný "Muda'rat". Z nejakého dôvodu je táto doktrína na Západe (prinajmenšom medzi nemoslimami) známejšia ako takíja.

"Je to islamská metóda 'preventívneho predstierania' (t.j. klamania), kedy veriaci môžu skryť svoju moslimskú vieru v čase ohrozenia, prenasledovania či nátlaku." (Oxfordský slovník islamu)

"Slovo 'al-Takíja' doslova znamená: 'Skrývanie alebo zatajovanie vlastnej viery, presvedčení (nie len náboženských), myšlienok, pocitov, názorov a/alebo stratégií v čase bezprostredného nebezpečenstva, či už v súčasnosti alebo v neskoršom období, za účelom ochrany pred fyzickou a/alebo duševnou ujmou.'" (Abdul Hamíd Siddikí).

Komentár: Takže ak si myslíte, že v určitom okamihu v budúcnosti môžete byť vo fyzickom alebo duševnom nebezpečenstve kvôli hovoreniu pravdy, máte povolené klamať.

"Al-Takíja je prejavom jazyka, zatiaľ čo srdce je spokojné s vierou." (Ibn Abbás)

Komentár: To znamená, že môžete povedať niečo "neislamské" alebo klamať, za predpokladu, že si udržíte islamskú vieru.

Hadísy: Sahíh Muslim 6303: Vyrozprávala Umm Kulthum, že počula Alláhovho posla (nech je s ním pokoj) hovoriť: Klamárom nie je ten, kto sa pokúša zmieriť ľudí a hovorí dobré veci (s cieľom odvrátiť hádku), alebo ten, kto oznamuje dobré správy. Ibn Šiháb povedal, že nepočul, že by sa tá výnimka vzťahovala na niečo, čo ľudia hovoria ako klamstvo, okrem troch prípadov: v boji, na uzmierenie ľudí... Komentár: podstatné na tomto je, že ak je vaše klamstvo pre "dobrú vec" (a čo môže byť lepšou vecou než propagácia islamu?), potom Alláh nemá s klamaním problém.

Hadísy: Sahíh Bucharí, zväzok 4, kniha 52, číslo 269: Vyrozprával Džabír bin 'Abdulláh: Prorok povedal, "Vojna je klamanie." Komentár: Klamať môžete tiež vo "vojne"/džiháde (nezabúdajte, že všetky neislamské časti sveta sú súčasťou "sveta vojny") a džihád má nenásilné prvky, v ktorých sa dá klamať.

Opäť: Sahíh Bucharí, zväzok 9, kniha 84, číslo 64: Vyrozprával 'Ali: Kedykoľvek vám poviem príbeh od Alláhovho apoštola, pri Alláhovi, radšej by som spadol z oblohy než mu pripísal nepravdivý výrok, ale ak vám poviem niečo medzi mnou a vami, potom je to v skutočnosti lesť. Komentár: inými slovami, klamanie je v poriadku za predpokladu, že necitujete nesprávne Mohameda alebo Korán. Ale, ako uvidíme neskôr, čiastočný citát je taktiež v poriadku.

Právo šaría: Opora cestovateľa (R8.2): "...Keď je možné dosiahnuť chvályhodný cieľ... klamaním, no nie hovorením pravdy, je povolené klamať, ak je dosiahnutie cieľa povolené (t.j. keď účelom klamania je prekabátiť niekoho, kto inému bráni urobiť niečo povolené), a klamanie je povinné, ak je cieľ povinný... (v uvedenom texte sa najprv píše, že ak sa chvályhodný cieľ dá dosiahnuť hovorením pravdy aj klamaním, tak je nezákonné dosiahnuť ho klamaním, lebo to nie je potrebné - pozn. prekl.) Komentár: Toto je v podstate rozšírením hadísu Sahíh Muslim 6303, ale jasne stanovuje, že za určitých okolností moslim musí hovoriť lži.

Korán 3:28: "Nech si veriaci (moslimovia) neberú neveriacich (nemoslimov) za "aulija" namiesto veriacich. Kto tak učiní, nedostane sa mu od Boha ničoho, iba v prípade, že by ste sa od nich obávali nejakej hrozby..." Komentár: Tento verš sa často považuje za hlavný verš, ktorý schvaľuje klamanie voči nemosilmom.

Tabarí (zomrel v roku 923), autor štandardného a autoritatívneho komentáru ku Koránu, vysvetľuje verš 3:28 nasledovne: "Ak ste (moslimovia) pod ich právomocou (neveriacich) a bojíte sa o seba, správajte sa ku nim lojálne svojím jazykom, zatiaľ čo voči nim pestujete vnútorné nepriateľstvo... (vedzte, že) Boh zakázal veriacim dôverovať alebo mať dôverný vzťah s neveriacimi namiesto ostatných veriacich - okrem prípadov, kedy sú neveriaci nad nimi (v právomoci). V takom prípade nech sa ku nim správajú priateľsky, zatiaľ čo si uchovávajú svoje náboženstvo."

Ibn Kathir (zomrel v roku 1373), ďalšia hlavná autorita na Korán, píše, "Ktokoľvek sa kedykoľvek a na ktoromkoľvek mieste bojí... o bezpečnosť (kvôli neveriacim), môže sa ochrániť prostredníctvom vonkajšieho prejavu." (Ako dôkaz tohto cituje Mohamedovho blízkeho spoločníka) Abú Ad-Darda (ktorý) povedal: "Usmievame sa do tváre niektorých ľudí, hoci naše srdcia ich preklínajú." (A ďalšieho spoločníka, jednoducho známeho ako) Al-Hassán (ktorý) povedal: "Robenie takíje je prijateľné až do súdneho dňa (naveky)."

Kniha Al-Takíjja fi'l-Islam (Predstieranie v islame), ktorú napísal Sami Mukaram, (bývalý profesor islamských štúdií na Americkej univerzite v Bejrúte a autor asi dvadsiatich piatich kníh o islame), jasne demonštruje všadeprítomnosť a širokú použiteľnosť takíje:

Takíja má v islame zásadný význam. Prakticky každá islamská sekta ju schvaľuje a praktizuje... Môžeme zájsť až tak ďaleko, že povieme, že takíja je v islame bežná,... Takíja je v islamskej politike veľmi rozšírená, najmä v súčasnej dobe.

Islam má "dejiny", pokiaľ ide o podvádzanie (kresťanského) Západu. Podľa Murakama, ktorý písal o vojnách islamu s kresťanmi, bola takíja rozšírená už vtedy:

(Kedykoľvek mali kresťania úradnú moc), takíja sa používala ako spôsob odrazenia nebezpečenstva hroziaceho moslimom, najmä v kritických časoch a vtedy, keď ich hranice boli vystavené vojnám s Byzantíncami a následne nájazdom (križiackym výpravám) Frankov a ostatných.

Takíja sa teda môže praktizovať za nasledovných podmienok:

- strach z "prenasledovania" (t.j. čohokoľvek, čo bráni alebo sťažuje život v stave úplnej podriadenosti šaríi)
- na oklamanie nepriateľa, to znamená nemoslimov
- ak klamanie spôsobí niečo "dobré" v islamskom zmysle alebo pre islam
- pre politické účely

Spomeňme si, že islam rozdeľuje svet na islamský svet (Dar al-Islam) a svet vojny (Dar al-Harb). Navyše, Korán vo verši 4:101 tvrdí: "...neveriaci sú vskutku pre vás nepriateľmi zjavnými." To znamená, že nemoslimovia (prekladatelia Koránu používajú slovo neveriaci, čo sa dá zameniť s výrazom "tí, ktorí neveria" - t.j. nemoslimovia) sú deklarovaným nepriateľom moslimskej ummy (národa), s ktorými je islam vo vojnovom stave (či už v stave "horúcej" alebo "studenej" vojny).

Preto islam dáva moslimom jasné povolenie klamať nemoslimov akýmkoľvek spôsobom (keďže sa môžu dovolávať takíje z ľubovoľného a/alebo všetkých vyššie uvedených dôvodov, v závislosti od prípadu). A tak my (ako nemoslimovia) nemôžeme nikdy považovať za pravdu to, čo ktorýkoľvek daný moslim hovorí o islame.

POZNÁMKA: tým nechcem povedať, že žiadny moslim nie je úprimný, len že nemusí byť. A najhoršie na tom je, že to nikdy nevieme posúdiť.

Kitman

Toto je "malý brat" takíje. Kitman je jednoducho poskytnutie neúplnej informácie.

Hojne používaným príkladom kitmanu je, keď moslimovia hovoria:

"Kto zabije dušu, akoby zabil všetkých ľudí", aby ukázali, ako vysoko si islam cení ľudský život (!).

Spojme však tieto útržky dokopy so začiatkom veršu a vynechanou prostrednou časťou a význam sa zmení:

"Preto sme stanovili synom Izraela, že ten, kto zabije dušu za niečo iné než za dušu zavraždenú alebo za skazu, ktorú šírila na zemi, akoby zabil všetkých ľudí." (Korán 5:32)

Teraz môžeme jasne vidieť, že toto vyjadrenie odkazuje len na Židov (ľudí, ktorých islam najviac preklína) a vôbec sa nevzťahuje na moslimov. Ďalej, aj keby platilo na moslimov, výnimka "za skazu" sa dá široko interpretovať tak, aby povoľovala zabitie za široký rozsah "prečinov" - napr. za "urážku" islamu/Mohameda/Koránu atď.

Ak vztiahneme tento verš na prechádzajúce verše 5:27-31, ktoré sú príbehom Kaina a Ábela, potom je kontextom verša 5:32 zabitie člena rodiny (alebo spoločenstva). Následne, pri aplikovaní tohto verša na moslimov Ibn Kathir vo svojom komentári píše: "Sa'id bin Džubajr povedal, 'Ten, kto si dovolí preliať krv moslima, je ako ten, kto dovolí preliať krv všetkých ľudí. Ten, kto zabráni preliatiu krvi jedného moslima, je ako ten, kto zabráni preliatiu krvi všetkých ľudí.' Navyše,... Mudžahid komentoval verš: 'Ten, kto zámerne zabije veriacu dušu (t.j. moslima), tomu Alláh pripraví pekelný oheň ako príbytok, bude na neho nahnevaný a prekľaje ho, a pripraví pre neho hrozný trest, rovný tomu, ako keby zabil všetkých ľudí, jeho trest bude rovnaký.'"

Takže vidíme, že islam prisudzuje ľudskému životu vysokú hodnotu - za jediného predpokladu, že je to život moslima.

Tavríja

Zámerná nejednoznačnosť.

To znamená, že je v poriadku porušiť zámer prísahy, pokiaľ neporušíte text prísahy (viď Opora cestovateľa, časti O19.1 a O19.5). Ako to funguje? Predpokladajme, že nemoslim protestuje, že súra 1 v Koráne ponižuje kresťanov a Židov (je to pokorná prosba, ktorú moslimovia adresujú Alláhovi sedemnásť krát denne, aby ich uchránil od cesty "tých, na ktorých je hnev zoslaný" a "tých, ktorí zblúdili". Moslim by mohol reagovať slovami, "Súra 1 vôbec nespomína Židov či kresťanov." Praktizuje tavríju, lebo hoci súra 1 nespomína menovite Židov a kresťanov, bezpochyby vie, že slová "tých" odkazujú na Židov a kresťanov. Ďalším príkladom by bolo, keby moslim odpovedal na váš pozdrav "Veselé Vianoce!" Mohol by povedať, "Želám ti to najlepšie." V duchu si myslíte, že opätoval vianočný pozdrav. V skutočnosti vyjadril svoje želanie, aby ste konvertovali na islam; želá vám to najlepšie podľa svojho názoru, čím je, že sa stanete moslimom.

Takže ako vidíme, moslimovia sú splnomocnení klamať, hovoriť polopravdy a pretvarovať sa o islame a jeho doktrínach (za predpokladu, že ich "srdce je spokojné s vierou"), ak to islamu poskytne výhodu - akou je "obhajoba" islamu/Mohameda, popieranie jeho nepríjemnejších vlastností, alebo - ako vo vyššie uvedenom príklade - poskytnutie pozitívnej "interpretácie" islamu, aby bol stráviteľnejší pre nemoslimské publikum.

To je dôvod, prečo keď chcete študovať islam alebo mať nádej na rozumný názor, je životne dôležité ísť späť k pôvodným dokumentom.

Ale tu opäť leží problém. Podľa islamu je len arabský Korán skutočným Koránom - to je dôvod, prečo sa mnohé "preklady" nazývajú "výkladmi do (slovenčiny - či iného jazyka)" - takže nearabské "výklady" sa môžu odchyľovať od presnosti bez toho, aby sa to považovalo za falzifikáciu (za predpokladu, že ten "výklad" je pre islam prospešný - napr. z pohľadu vnímania jeho obecenstva). Preto je zvyčajne nevyhnutné porovnať niekoľko prekladov, aby ste sa dostali bližšie k pravde, a ani potom si nemôžete byť skutočne istý tým, či posolstvo bolo "zmiernené" alebo nie.

Ďalším aspektom je, že preklady Koránu sú prácou jedného či dvoch ľudí. Takže riziko odrazu prekladateľových predsudkov a svojráznych prejavov v preklade je omnoho vyššie.

Tajsír

Uľahčenie (udelené bohom)(muslim-names.org)

- fiqh al-tajsír ("právna veda o uľahčení") - "Islam (podobne ako katolicizmus) poskytuje moslimom výnimky kedykoľvek ich potrebujú: "Boh vám chce všetko uľahčiť a nechce vám to sťažiť." (Korán 2:185; pozri tiež 5:6, 4:26-28, 2:286)... Tajsír by sa mal využívať len vtedy, keď je to potrebné, vzhľadom k premenlivosti času a príležitosti." (Šejch Jusúf al-Karadáví)

Je to chúlostivá doktrína, ktorá v podstate znamená, že ak moslim nie je schopný vykonávať niektoré aspekty svojho náboženstva, potom nie je povinný pokúšať sa o to.

Napríklad, moslim "nezhreší", keď zje nehalal ("haram") jedlo, ak žiadne halal jedlo nie je dostupné, alebo keď vynechá modlitby, ak nemá žiadne miesto/príležitosť na modlenie.

Podobne, ak moslim nemôže zaviesť aspekty šaríe, lebo žije v krajine, ktorá nie je podriadená šaríi (v nemoslimskej krajine), nepripíše sa mu žiadna "vina" za to, že to neurobil.

Ďalším aspektom tejto doktríny je, že moslimovia žijúci v nemoslimských krajinách môžu pravdivo tvrdiť, že nepraktizujú rôzne časti šaríe (alebo neveria v ich vykonávanie, napr. kameňovanie cudzoložníc, odsekávanie rúk zlodejom atď.) bez toho, aby skutočne zavrhovali jej učenie; namiesto toho ich odložia bokom vďaka doktríne tajsíru a počkajú na zmenu okolností, aby ich mohli uplatniť.

1 - Slovo "islamista" používam v dosť konkrétnom význame prívržencov KoSTŠ.

Jon MC

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama