Korán: Krátky úvod (a chronológia)

12. ledna 2018 v 18:15 | Islamoklast |  Korán

Čo je Korán?


Korán je svätá kniha islamu a najposvätnejší text tohto náboženstva. Samotné slovo znamená "recitácia". Je to súbor "zjavení", o ktorých Mohamed tvrdil, že ich dostal od Alláha v rôznych - často veľmi príhodných - obdobiach počas svojho života a ktoré boli následne nadiktované pisárom.

Kniha je rozdelená na 114 súr (kapitol), ktoré obsahujú aját (verše). Napriek svojmu tvrdeniu, že je "dokonalo zoradený", súry nie sú v chronologickom či tematickom poradí, ale sú zoradené jednoducho podľa všeobecnej veľkosti, s dlhšími ako prvými. Kvôli tomu medzi kapitolami nie je logická spojitosť alebo prechod - a vzácne malá v nich.

Korán bol zostavený v rokoch a desaťročiach po Mohamedovej smrti z útržkov rukopisov na papyrusových listoch, drevených rezbách, zvieracích kostiach a najmä pamäti jeho spoločníkov, ktorí začali zomierať v agresívnych vojenských kampaniach, charakteristických pre expanziu islamu.

V texte je hojná nadbytočnosť, rovnako ako protirečenia - ktoré sú vraj vyriešené pomocou "abrogácie", vďaka čomu majú neskoršie verše autoritu nad skoršími, pokiaľ medzi nimi existuje očividný rozpor. (Nie je však jasné, ako majú moslimovia z textu vedieť, ktoré verše sú "neskoršie", keďže Korán nie je v chronologickom poradí.)

Hoci moslimovia veria, že slová v Koráne sú Alláhove a nie Mohamedove, v rozprávaní je niekoľko miest, kde to nedáva zmysel. V niektorých prípadoch moslimskí pisári vyriešili problém tak, že pred určitý text vložili slovo "povedz", aby to vyzeralo, že Alláh vraví Mohamedovi, aby hovoril v prvej osobe. V iných prípadoch nebola ich upratovacia práca až taká dôkladná (ako v slávnom verši 27:91, v ktorom sa slovo "povedz" nenachádza v arabskom origináli; nachádza sa ale napríklad aj v českom preklade Koránu od Ivana Hrbka, viď 27:91 - pozn. prekl.).

O slovách Koránu sa hovorí, že sú doslovnými, večnými slovami samotného Alláha, relevantné pre všetkých ľudí vo všetkých dobách (hoci obsahujú pokyny osobne Mohamedovi, ako vo verši 33:53). Nie je to kniha o histórii, hoci sú v nej roztrúsené určité veľmi skomolené útržky príbehov z Biblie. Verše, ktoré vydávajú pravidlá a výnosy, nie sú vo všeobecnosti pevne vymedzené. Len veľmi málo ich je v texte obmedzených historickým kontextom, vrátane výziev na násilie voči neveriacim.

Korán je sám o sebe kvôli nesystematickému spôsobu, akým bol zostavený, takmer nepochopiteľný. Pokyny, témy, slovné útoky, neúplné opisy príbehov zo Starého zákona a mytologické postavy sa objavujú náhodne, s veľmi malou literárnou konzistentnosťou. Témy sú nesúvislé a menia sa, čo je niečo, čo by sa od dokonalej knihy pokynov neočakávalo.

Vonkajšie zdroje ako hadísy (rozprávania o Mohamedových slovách a skutkoch) sú základom pre pochopenie kontextu kritických koránových pasáží rovnako ako ich zmyslu. Aj tak sú však výklady často svojvoľné a keďže v islame už neexistuje ústredná autorita, rôzne moslimské frakcie často uvádzajú výrazne odlišné výklady.

Staršie verzie Koránu by pri štúdiu určitých slov boli nápomocné (keďže samohlásky sú z prepisov často vynechané), ale, nanešťastie, tieto prastaré texty sú buď zničené alebo ich autority ukryli pred zrakom verejnosti, keďže sa od súčasných verzií trocha odlišujú - a teda spochybňujú tvrdenie Koránu, že je nemenným slovom božím (hoci hadísy jasne naznačujú, že po Mohamedovej smrti existovalo viacero verzií).

Súry Koránu sa dajú zoskupiť do dvoch rozdielnych období Mohamedovho života. Existuje skoršie, "mekkské" obdobie, kedy Mohamed nemal veľmi čo povedať o násilí alebo "boji na Alláhovej ceste". Nielen, že v tom čase nemal moc nanútiť islam ostatným, ale do značnej miery si vypožičiaval zo židovsko-kresťanskej náboženskej tradície.

Potom sú tu "medinské" súry a neskoršie, v ktorých sa príkazy na násilný džihád a intoleranciu stupňujú v súlade s Mohamedovou vojenskou silou. Krvavá deviata súra (verš o meči) je jednou z celkom posledných, ktoré prorok islamu po sebe zanechal, a vznikla v čase, kedy moslimovia už mali moc nad svojimi susedmi, pričom tých, ktorí nekonvertovali, vykázali do exilu.

Väčšina Koránu je o neveriacich a veľká časť tohto textu je venovaná ich pozemskému či božiemu trestu. Ľudia iných náboženstiev sú vraj "prekliaty Alláhom." Tolerantnejšie verše (hoci sú u súčasných apologétov populárne) sú menej početné než neskoršie, násilnejšie. Podľa samotného Koránu neskoršie verše abrogujú (rušia, anulujú - pozn. prekl.) tie, ktoré ich predchádzajú (Alláh nemení svoje slovo, 6:115, ale "vymieňa" ho, keď vymyslí niečo lepšie, 2:106, 16:101).

Je dôležité poznamenať, že Korán neobsahuje ani jedinú originálnu morálnu hodnotu. Je to však jediné veľké náboženstvo, ktoré skoncovalo s pravidlom všeobecnej zhovievavosti, nachádzajúcom sa vo všetkých ostatných - vrátane kresťanského "zlatého pravidla". Namiesto obhajoby všeobecnej lásky a dobročinnosti Korán rozlišuje medzi veriacimi a neveriacimi, čím ostro rozlišuje hodnotu každej zo skupín a kladie základy pre diskrimináciu a odľudštenie.

Tí, ktorí sa celkom oddajú tomu, čo Korán doslovne hovorí, sa všeobecne stávajú hrozbou pre inak uvažujúcich ľudí vo svojom okolí. Ostatní moslimovia často zachovávajú lojálnosť vopred určenému morálnemu rámcu, podľa ktorého zdôrazňujú, filtrujú či ignorujú nepríhodné pasáže Koránu - pričom prikladajú neúmerný dôraz obmedzeným útržkom skorších veršov, ktoré zdanlivo vykresľujú mierumilovnejšie posolstvo.

Korán opakovane zdôrazňuje Mohamedovo osobné tvrdenie, že je prorokom. Tí, ktorí to akceptujú, sú morálne nadradení tým, ktorí to neakceptujú. Moslimovia dostanú najvyššiu odmenu v raji, kým neveriaci budú trpieť v neslýchaných mukách v pekle - a dostanú aj "bolestivý trest" v tomto živote.

Vyhlásenie, že Mohamed je boží prorok, je jedinou originálnou myšlienkou v Koráne. Podporuje ju kruhové zdôvodňovanie: Mohamed je Alláhov prorok, lebo to tvrdí Alláh - a vieme, že Alláh to hovorí, lebo to tvrdí Mohamed (nie je ťažké dovtípiť sa, prečo museli raní moslimovia zabiť mnoho ľudí, aby to vysvetlili).

Gramatické, teologické a vedecké chyby sa v Koráne len tak hemžia, ale často sú "vysvetlené" zložitými a komplikovanými teóriami, ktoré sa objektívnejším študentom môžu zdať absurdné - i keď taká sofistika posilňuje vieru tých, ktorí veria, že tá kniha je dokonalá v každom ohľade, bez ohľadu na to, čo hovorí (tvrdiť opak znamená riskovať trest smrti).

Taktiež je podozrivé, že väčšinu výtlačkov knihy, ktorá vyhlasuje, že je "napísaná zrozumiteľne", sprevádza objemný komentár, často presahujúci skutočný súhrn veršov.

Tvrdenia kresťanských fundamentalistov, že Biblia "obsahuje božie slová", sa v porovnaní s prehnanou chválou sprevádzajúcou Korán (knihu, ktorá moslimom doslova hovorí, že si môžu držať ženy ako sexuálne otrokyne) zdajú byť skôr krotké. Slová Koránu sa naďalej učia naspamäť s úrovňou fanatizmu, ktorý v priebehu generácií nevymizol.

Alláh očividne hovoril v ťažko zrozumiteľnom kurajšovskom nárečí, ktorému v tom čase dobre rozumelo len pár Arabov (a dnes ešte menej). To je dôležité, lebo moslimskí apologéti často využívajú túto myšlienku oportunisticky, najmä pokiaľ ide o koránové pasáže, ktoré sú v rozpore so súčasným jemnocitom. Bezmyšlienkovitá poznámka je, že také verše majú v arabčine odlišný význam (hoci sa zdá, že na tento iný význam nemohli arabsko-islamskí učenci za štrnásť storočí prísť).

Novšie preklady sú zvyčajne znehodnotené prekladateľovými preferenciami, najmä keď treba uspokojiť súčasné chúťky Západu. Rýchly test na určenie, či je verzia Koránu dôveryhodná alebo "politicky korektná", je nalistovať si verš 4:34 a zistiť, či je v inštrukcii na vycvičenie hašterivých manželiek použité slovo "biť" alebo "potrestať". Ak tam je, tak ten výtlačok je pravdepodobne bližší arabčine než novšie, "prikrášlené" verzie.

Ak si vážne chcete zadovážiť Korán, potom si overte, že aj verše 4:24, 23:6, 33:50 a 70:30 zostávajú verné arabčine pri používaní slova "zajatec", "otrok" alebo "tie, ktoré vlastní vaša pravica" v narážkach na ženy, ktoré Alláh povolil mužom ako sexuálne otrokyne. Súčasní prekladatelia sú notoricky známi ignorovaním pôvodnej arabčiny a predstieraním, že Mohamed hovoril len o manželkách, pričom v skutočnosti je z textu jasné, že rozlišoval medzi manželkami a nemanželkami (sexuálnymi otrokyňami).

Koránu, ktorý distribuuje CAIR (Rada pre americko-islamské vzťahy - pozn. prekl.), s názvom "Posolstvo Koránu" od Muhammada Asada, by sa seriózni záujemcovia mali vyhnúť. Je to pozápadnený preklad z 20. storočia, ktorý manipuluje naivných tak, že sú v ňom zmenené slová nelichotivých veršov a ponúka poľahčujúci komentár, ktorý má čitateľov presvedčiť, že nevidia to, čo skutočne vidia (jedná sa o anglický preklad Koránu. V slovenčine existujú prinajmenšom dva preklady - pozn. prekl.).

Odporúčame veľmi dobre čitateľný nemoslimský preklad od CSPI (alebo jeho skrátenú verziu) alebo Vznešený Korán, ktorý sa číta ťažšie, ale je objektívnejší. Vznešený Korán je nový preklad, ale je najvernejší arabčine (slovenský preklad Koránu od Al-Sbenatyho je dostupný tu, český preklad od Ivana Hrbka si môžete prečítať tu - pozn. prekl.).

Najlepšie je vykompenzovať jeden preklad príležitostnými citáciami z iných, vrátane tejto stránky, ktorá obsahuje preklad Pickthalla, Shakira a Yusufa Aliho Muslima (všetko anglické preklady - pozn. prekl.).

Odhadovaná chronológia Koránu

Súry z Mekky

96, 68, 73, 74, 111, 81, 87, 92, 89, 93, 94, 103, 100, 108, 102, 107, 109, 105, 113, 114, 112, 53, 80, 97, 91, 85, 95, 106, 101, 75, 104, 77, 50, 90, 86, 54, 38, 7, 72, 36, 25, 35, 19, 20, 56, 26, 27, 28, 17, 10, 11, 12, 15, 6, 37, 31, 34, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 51, 88, 18, 16, 71, 14, 21, 23, 32, 52, 67, 69, 70, 78, 79, 82, 84, 83, 29

Súry z Mediny

2, 8, 3, 33, 60, 4, 99, 57, 47, 13, 55, 76, 65, 98, 59, 110, 24, 22, 63, 58, 49, 66, 61, 62, 64, 48, 9, 5

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama