Islamskí teroristi nie sú chudobní a negramotní, ale bohatí a vzdelaní

24. ledna 2018 v 20:07 | Islamoklast |  Ostatné

"Existuje stereotyp, že mladí ľudia z Európy, ktorí odchádzajú do Sýrie, sú obeťami spoločnosti, ktorá ich neakceptuje a neponúka im dostatočné príležitosti... Ďalším bežným stereotypom v diskusii v Belgicku je, že napriek výskumu, ktorý to vyvracia, je radikalizácia stále až príliš často zle chápaná ako proces vyplývajúci z neúspešnej integrácie... Preto sa odvažujem tvrdiť, že čím sú mladí ľudia lepšie integrovaní, tým väčšia je šanca, že sa zradikalizujú. Túto hypotézu podporuje množstvo dôkazov."


To bol výsledok extrémne dôležitého holandského výskumu, ktorý viedla skupina akademikov na Erazmusovej univerzite v Rotterdame. Teroristi sa zdajú byť modelmi úspešnej integrácie: napríklad Mohammed Bouyeri, marocko-holandský terorista, ktorý v roku 2004 zastrelil filmového režiséra Thea van Gogha, ktorého následne pobodal a podrezal mu hrdlo. "On (Bouyeri) bol dobre vzdelaným chlapíkom s dobrými vyhliadkami," povedal Job Cohen, starosta Amsterdamu zo Strany práce.

Holandský výskum nasledoval výskum z Francúzska, doplňujúci ďalšie dôkazy pre tézu, ktorá ide proti liberálnemu presvedčeniu, že pre porážku terorizmu musí Európa investovať do ekonomických príležitostí a sociálnej integrácie. Dounia Bouzar, riaditeľka Centra pre prevenciu, deradikalizáciu a individuálne monitorovanie (CPDSI), francúzskej organizácie venujúcej sa islamskému radikalizmu, študovala prípady 160 rodín, ktorých deti opustili Francúzsko, aby bojovali v Sýrii. Dve tretiny boli členmi strednej triedy.

Tieto zistenia rúcajú mýtus o proletariáte teroru. Podľa novej správy Svetovej banky, "Noví členovia Islamského štátu sú lepšie vzdelaní než ich krajania." (parafrázovaná citácia zo strán 16 a 17 - pozn. prekl.)

Chudoba a nedostatok nie sú, ako tvrdil John Kerry, "hlavnou príčinou terorizmu." Počas štúdia profilov 331 nových členov z databázy Islamského štátu Svetová banka zistila, že 69% má aspoň stredoškolské vzdelanie, kým štvrtina z nich vyštudovala univerzitu. Veľká väčšina týchto teroristov mala prácu alebo povolanie, kým sa pridali k islamistickej organizácii. "Podiel riadiacich pracovníkov ale aj samovražedných bojovníkov sa zvyšuje so vzdelaním," tvrdí správa Svetovej banky. "Navyše, tí, ktorí sa ponúkajú ako samovražední atentátnici, sa priemerne umiestnili v skupine vzdelanejších."

Menej než 2% teroristov sú negramotní. Štúdia tiež poukazuje na krajiny, ktoré dodávajú ISIS ďalších nových členov: Saudská Arábia, Tunisko, Maroko, Turecko a Egypt. Pri skúmaní ekonomickej situácie týchto krajín výskumníci zistili, že "čím sú krajiny bohatšie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že poskytnú zahraničných brancov tejto teroristickej skupine."

Ďalšia správa vysvetlila, že "najchudobnejšie krajiny na svete nemajú mimoriadnu úroveň terorizmu."

Napriek dôkazom je stále opakovaná progresívna mantra, že islamský terorizmus je výsledkom nespravodlivosti, chudoby, ekonomickej depresie a sociálnych nepokojov. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy. Téza, že chudoba plodí terorizmus, je dnes na Západe všadeprítomná, od francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho po pápeža Františka. Taká obľúbená je pravdepodobne preto, lebo hrá na kartu kolektívnej viny Západu, snažiac sa racionalizovať to, s akceptovaním čoho má Západ zdanlivo problémy: že teroristi nie sú poháňaní nerovnosťou, ale nenávisťou voči západnej civilizácii a židovsko-kresťanským hodnotám Západu. Pre Izrael to znamená: Čo robia Židia v krajine, ktorú - hoci sa 3000 rokov nazývala Judea - by sme podľa nášho názoru mali dať palestínskym teroristom? A títo teroristi sa s najväčšou pravdepodobnosťou čudujú, prečo by mali rokovať, ak namiesto toho môžu dostať všetko, čo chcú.

Podľa nacistov si "podradná rasa" (Židia) nezaslúžili existovať a museli byť splynovaní; podľa stalinistov neboli "nepriatelia ľudu" oprávnení naďalej žiť a museli zomrieť od nútenej práce a od chladu v gulagu; podľa islamistov je to samotný Západ, ktorý si nezaslúži existovať a musí byť vyhodený do vzduchu.

Je to antisemitizmus a nie chudoba, čo viedlo Palestínu k pomenovaniu školy po Abú Daúdovi, strojcovi masakru izraelských športovcov na olympiáde v Mníchove.

Parížske bombové útoky boli úderom rozpútaným ideológiou, ktorá sa neusiluje bojovať proti chudobe, ale získať moc prostredníctvom teroru. Je to tá istá islamistická ideológia, ktorá zavraždila novinárov z Charlie Hebdo a policajtov v službe, ktorí ich mali ochrániť; ktorá donútila britského spisovateľa Salmana Rushdieho k tomu, aby sa desaťročia skrýval; ktorá podrezala hrdlo otcovi Jacquesovi Hamelovi; ktorá zmasakrovala dochádzajúcich v Londýne, Bruseli a Madride; ktorá úkladne zavraždila stovky izraelských Židov v autobusoch a reštauráciách; ktorá 11. septembra zabila 3000 ľudí v Spojených štátoch; ktorá úkladne zavraždila Thea Van Gogha na ulici v Amsterdame za natočenie filmu; ktorá spáchala v Európe masové znásilnenia a masakre v mestách a púšťach Sýrie a Iraku; ktorá vyhodila do vzduchu 132 detí v Péšaváre; a ktorá pravidelne zabíja toľko Nigérijčanov, že tomu v súčasnosti už nikto nevenuje pozornosť.

Je to islamistická ideológia, čo poháňa terorizmus, nie chudoba, korupcia či zúfalstvo. Sú to oni, nie my.

Celá história politického teroru je poznačená fanatikmi s vyšším vzdelaním, ktorí vyhlásili vojnu vlastnej spoločnosti. Komunistická genocída Červených Khmérov v Kambodži vyšla zo školských tried Sorbonny v Paríži, kde ich vodca, Pol Pot, študoval spisy európskych komunistov. Červené brigády v Taliansku boli projektom bohatých, privilegovaných chlapcov a dievčat zo strednej triedy. V rokoch 1969 až 1985 zabil terorizmus v Taliansku 428 ľudí. Fusako Šigenobuová, vodkyňa teroristickej skupiny Japonská červená armáda, bola vysokovzdelaná odborníčka na literatúru. Abimael Guzmán, zakladateľ Svetlého chodníka v Peru, jednej z najneľútostnejších gerilových skupín v dejinách, učil na univerzite Ayacucho, kde si vymyslel vojnu proti "demokracii prázdnych brúch." "Šakal Carlos", najneslávnejší terorista 70-tych rokov 20. storočia, bol synom jedného z najbohatších právnikov vo Venezuele, Jose Altagraciu Ramíreza. Mikel Albizu Iriarte, vodca baskických teroristov ETA, pochádzal z bohatej rodiny v San Sebastián. Sabri al-Banna, palestínsky terorista, ktorého svet pozná pod menom "Abú Nidal", bol synom bohatého obchodníka narodeného v Jaffe.

Niektorí z britských teroristov, ktorí sa pridali k Islamskému štátu, pochádzajú z bohatých rodín a navštevovali najprestížnejšie školy v Spojenom kráľovstve. Abdul Waheed Majid podnikol dlhú cestu z anglického mesta Crawley do sýrskeho Aleppa, kde sa vyhodil do vzduchu. Ahmed Omar Saeed Sheikh, strojca únosu a zavraždenia amerického novinára Daniela Pearla, vyštudoval London School of Economics. Kafeel Ahmed, ktorý zašiel s džípom plným výbušnín na glasgowské letisko, bol prezidentom Islamskej spoločnosti na Queen's University. Faisal Shahzad, neúspešný terorista z newyorského Times Square, bol synom vysokého úradníka v pakistanskej armáde. Zacarias Moussaoui, dvadsiaty muž z útokov z 11. septembra, mal doktorát z medzinárodnej ekonomiky z London South Bank University. Saajid Badat, ktorý chcel vyhodiť do vzduchu komerčný let, študoval optometriu na Londýnskej univerzite. Azahari Husin, terorista, ktorý pripravil bomby v Bali, študoval na univerzite v meste Reading.

Britská MI5 odhalila, že "dve tretiny podozrivých Britov má profil strednej triedy a tí, ktorí sa chcú stať samovražednými atentátnikmi, sú často najvzdelanejší." Väčšina britských teroristov tiež mala manželku a deti, čo vyvracia ďalší mýtus, a síce, že teroristi sú sociálni stroskotanci. Mohammad Sidique Khan, jeden zo samovražedných atentátnikov zo 7. júla 2005, študoval na Leeds Metropolitan University. Omar Khan Sharif mal predtým, ako uskutočnil samovražedný atentát na nábrežnej promenáde v Tel Avive v roku 2003, štipendium na King's College. Sharif nehľadal ekonomickú spásu, chcel zabiť čo najviac Židov.

Doslova všetci vodcovia medzinárodných teroristických skupín sú deťmi privilegovaných ľudí, ktorí pred vstupom do radov teroristov viedli pozlátený život. 15 z 19 samovražedných atentátnikov z 11. septembra pochádzalo z prominentných rodín Stredného východu. Mohammed Atta bol synom právnika v Káhire. Ziad Jarrah, ktorý havaroval s Letom 93 v Pennsylvánii, patril k jednej z najmajetnejších libanonských rodín v Libanone.

Nasra Hassan, ktorý napísal erudovaný profil palestínskych samovražedných atentátnikov pre portál The New Yorker, vysvetlil, že "z 250 samovražedných atentátnikov ani jeden nebol negramotný, chudobný či deprimovaný." Zdá sa, že nezamestnaní sú vždy najmenej náchylní k podpore teroristických útokov.

Európa a Amerika dali týmto teroristom všetko: vzdelanie a možnosti zamestnania, obľúbenú zábavu a sexuálne pôžitky, platy, sociálne dávky a náboženskú slobodu. Títo teroristi, ako "terorista spodného prádla" Umar Farouk Abulmutallab, syn bankára, nikdy vo svojom živote nevideli chudobný deň. Teroristi z Paríža odmietli sekulárne hodnoty liberté, egalité, fraternité; britskí džihádisti, ktorí spáchali bombové útoky v Londýne a ktorí teraz bojujú za kalifát (článok je z 19. novembra 2016 - pozn. prekl.), odmietli multikulturalizmus; islamista, ktorý v Amsterdame zabil Thea Van Gogha, zavrhol holandský relativizmus a vojak ISIS, Omar Mateen, ktorý premenil Pulse Club v Orlande na jatku, povedal, že ho chcel očistiť od toho, čo on vnímal ako samopašnú nemravnosť a očividne z dôvodu svojich homosexuálnych túžob.

Ak Západ nepochopí skutočný zdroj tejto nenávisti a namiesto toho si bude hovieť vo falošných výhovorkách ako chudoba, tak nevyhrá túto vojnu, ktorá je proti nám vedená.

Giulio Meotti, kultúrny redaktor pre Il Foglio, je taliansky novinár a spisovateľ.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama