MÝTUS: Mohamed nikdy neschvaľoval náboženské konverzie pod nátlakom

10. prosince 2017 v 15:47 | Islamoklast |  Mýty o Mohamedovi

Mýtus:

"Náš prorok (pokoj s ním) vždy učil, že v náboženstve niet donútenia, a že neexistuje ani žiadna okolnosť, za ktorej je konverzia pod nátlakom prijateľná."


Pravda:

Často citovaný koránový verš "v náboženstve niet donútenia" (2:256) je v ostrom kontraste s tým, čo bolo realitou počas neskorších Mohamedových rokov. V čase "zjavenia" tejto zdanlivo tolerantnej pasáže nemal prorok islamu žiadnu skutočnú moc. V čase prednesu deviatej súry, ktorá otvorene vyzýva, aby boli ostatní nútení k modlitbe a plateniu džízy (9:29), sa však veci mali celkom inak.

Príklady z Mohamedovho života bezpochyby dokazujú, že nebol proti núteným konverziám a potom, ako už na to mal vojenskú moc, ich dokonca prikazoval.

Pokračujme v príbehu Abú Sufjána (viď MÝTUS: Mohamed si vždy zvolil mier namiesto vojny). Keď mekkský vodca navštívil v roku 630 vojenský tábor moslimov pri pokuse presvedčiť Mohameda, aby nebojovali, bol nepriateľsky privedený do prítomnosti ich proroka. Vtedy bol "pozvaný" k prijatiu islamu:

(Mohamed) povedal, "Beda ti, Abú Sufján, nie je čas uznať, že ja som Alláhov apoštol?" On (Abú Sufján) odpovedal, "Pokiaľ ide o to, stále mám určité pochybnosti." Ja (rozprávač) som mu povedal, "Podriaď sa a dosvedč, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je apoštol Alláhov, kým neprídeš o hlavu," čo aj urobil. (Ibn Ishák/Hišám 814)

Je očividné, že toto "prijatie" islamu nebolo ani úprimné, ani z vlastnej vôle. A predsa z Mohamedovej strany nezaznelo nijaké poharkanie. Prorok islamu úplne prijal "konverziu" a Abú Sufjána okamžite využil na podporu svojich politických cieľov. (Abú Sufján a jeho potomkovia sa však smiali naposledy - a najlepšie, keďže zdedili moslimskú ríšu a zavraždili prorokove obľúbené vnúčatá... ale to už je iný príbeh).

Po dobytí Mekky začal Mohamed nariaďovať popravy ľudí, ktorí ho urazili alebo odpadli od islamu. Jedným z nich bol jeho bývalý pisár, Abdulláh bin Sa'd, ktorý prepisoval Mohamedove "zjavenia" od Alláha, ale stratil svoju vieru v "proroka", keď ten súhlasil s navrhovanými úpravami (Alláhovo slovo malo byť nemenné). Abdulláh sa zachránil tak, že sa vrátil späť k islamu počas Mohamedovej prítomnosti v Mekke, zatiaľ čo prorok islamu čakal, kým sa nájde niekto, kto mu odsekne hlavu:

Prorok zostal dlhú dobu ticho, kým napokon nepovedal "áno". Keď Utmán (a Abdulláh) odišli, svojim spoločníkom, ktorí sedeli okolo neho, povedal, "Mlčal som, aby jeden z vás mohol vstať a odseknúť mu hlavu!" Jeden z ansárov (pomocníkov - Mohamedových stúpencov z Mediny - pozn. prekl.) povedal, "Tak prečo si mi nedal znamenie, ó apoštol boží?" Odpovedal, že prorok nezabíja ukazovaním. (Ibn Ishák/Hišám 819)

Niekoľko básnikov v Mekke nechal Mohamed zavraždiť za to, že sa mu posmievali. Ďalší taký básnik, menom Ka'b bin Zuhajr, si zachránil kožu konvertovaním na islam potom, ako nenašiel iný spôsob vyhnutiu sa poprave. (Ibn Ishák/Hišám 888-889)

Hadísy taktiež zaznamenávajú, že pod očividným nátlakom konvertovalo na islam mnoho ďalších Mekkčanov. Ako jeden znepokojený pozorovateľ vtedy upozornil Mohameda:

(Prijali islam, lebo) boli porazení (a preto ich islam nie je spoľahlivý). (Sahíh Muslim 4453)

Takéto konverzie Mohamed celkom uznával, ako to dokazuje tento hadís, v ktorom pokarhal vojaka za zabitie človeka, ktorý "konvertoval" len preto, aby si zachránil život:

Alláhov apoštol nás poslal k Al-Huruke a ráno sme na nich zaútočili a porazili ich. Ja a jeden z ansárov sme prenasledovali muža, ktorý bol od nich, a keď sme ho chytili, povedal, "La ilaha illal-Lah." Keď to ansár počul, zastavil sa, ale ja som ho zabil bodnutím mojej kopije. Keď sme sa vrátili, prorok sa o tom dozvedel a povedal, "Ó Usáma! Zabil si ho potom, ako povedal 'La ilaha illal-Lah?'" Povedal som, "Ale povedal to len preto, aby sa zachránil." Prorok to opakoval tak často, až som si želal, aby som predtým neprijal islam. (Sahíh Bucharí 59:568)

(Všimnite si, že Mohameda ani v najmenšom netrápi, že obete boli zavraždené počas úteku pred moslimskou armádou. Toto je ďalšia rana pre mýtus, že moslimovia majú bojovať len v sebaobrane.)

Do tej doby Mohamed šíril islam akýmikoľvek nevyhnutnými prostriedkami. Dokonca využíval ukradnutý majetok, aby si kúpil lojálnosť:

Alláhov apoštol dal (dary) niektorým ľuďom na úkor iných. Zdalo sa, že sú kvôli tomu nespokojní. Prorok povedal , "Dávam niektorým ľuďom, aby sa neodchýlili od pravej viery". (Sahíh Bucharí 53:373)

Mohamed dokonca zajal ženu a deti jedného muža, aby ich potom využil ako páku, s ktorou ho donútil konvertovať:

Apoštol im povedal, aby Málikovi odkázali, že ak za ním príde ako moslim, vráti mu jeho rodinu a majetok a dá mu sto tiav. (Ibn Ishák/Hišám 879)

Islam bol znehodnotený. Už viac nebol náboženstvom, ale skôr politickou lojalitou nastolenou silou. Mohamed vyslal jedného zo svojich mužov do Jemenu s vojenskou jednotkou, kde miestnemu pohanskému vodcovi povedal, "Dosvedč, že nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha, inak ti odseknem hlavu." (Sahíh Bucharí 59:643)

Napríklad ani neochotná "konverzia" kmeňa Takíf nebola o úprimnom náboženskom presvedčení:

(Vodcovia Takífu si hovorili) "Sme v slepej uličke. Videli ste, ako záležitosť tohto muža (Mohameda) pokročila. Všetci Arabi prijali islam a vy nemáte moc bojovať proti nim... nevidíte, že vaše stáda nie sú v bezpečí; nikto z vás nemôže ísť von bez toho, aby ho nesťali." (Ibn Ishák/Hišám 915)

Ich riešením bolo "prijať islam", a tak vyslali svojich delegátov k Mohamedovi, aby mu oznámili svoju konverziu, požiadali o prísľub, že ich moslimovia viac nebudú prenasledovať, a vyžiadali si obdobie milosti predtým, než sa budú musieť "vzdať" svojho starého náboženstva:

Jazdci z Takífu prišli, aby sa podriadili a prijali islam pod apoštolovými podmienkami, za predpokladu, že získajú dokument dávajúci ich ľuďom a ich krajine a zvieratám záruku. ...Medzi vecami, o ktoré žiadali apoštola, bolo, že ich modla al-Lát nebude zničená po dobu troch rokov. Apoštol to odmietol a oni ho naďalej žiadali o rok alebo dva a on to odmietol... (Ibn Ishák/Hiším 916)

Je očividné, že kmeň Takíf nekonal z pravej viery v islam, ale skôr zo zúfalstva, v ktorom sa nemoslimskí Arabi ocitali v dôsledku moslimskej agresie. Mohamed mal moc a prikazoval svojim armádam, aby vyhubili tých, ktorí sa nepodriadia islamu.

"Bojuj proti každému na ceste Alláha a zabi tých, ktorí neveria v Alláha" bol jeho pokyn jednému zo svojich vojenských vodcov (Ibn Ishák/Hišám 992). Mohamed tiež zablahoželal vzdialenému kráľovi k prijatiu islamu a "zabitiu polyteistov" pod jeho vládou, zatiaľ čo ďalšiemu vojenskému vodcovi prikázal, aby "pozval" susedný kmeň k islamu a potom, ak to odmietnu, ich zabil:

Potom apoštol vyslal Chalída ibn Valída... k Banú al-Hárit a prikázal mu pozvať ich k islamu tri dni predtým, ako na nich zaútočí. Ak by to prijali, mal to od nich prijať; a ak by to odmietli, mal s nimi bojovať. (Ibn Ishák/Hišám 959)

Chalídov slávny výrok "Ak prijmete islam, budete v bezpečí" opakujú džihádisti ako Usáma bin Ládin do dnešných dní.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama