Zabiť a zomrieť v mene Alláha

23. září 2017 v 16:22 | Islamoklast |  Džihád

Nasledujú novinové titulky citované z novín v uplynulých niekoľkých rokoch.


19. október 1994

"Silná bomba, očividne umiestnená islamskými militantmi, ktorí boli proti arabsko-izraelským mierovým rokovaniam, vybuchla v preplnenom autobuse počas rannej dopravnej špičky v centre Tel Avivu v Izraeli, pričom zahynulo 22 ľudí a 48 bolo zranených."

18. júl 1995

"V argentínskom Buenos Aires vybuchla silná bomba, ktorá zničila sedempodlažnú budovu v centre mesta obývanú dvomi židovskými skupinami. Najmenej 26 ľudí bolo zabitých a 127 zranených."

26. február 1993

"Obrovský podzemný výbuch, pravdepodobne spôsobený bombou, otriasol dvomi 110-podlažnými budovami Manhattanského Svetového obchodného centra v New Yorku, pričom zahynulo najmenej päť ľudí, viac než 1000 sa zranilo a desaťtisíce pracovníkov utekali do bezpečia po preplnených, zadymených schodoch."

4. máj 1992

"13 egyptských kresťanov bolo zastrelených moslimskými fundamentalistami v Manšejt Nasir v Egypte. Desať kresťanských farmárov bolo prepadnutých a zavraždených počas práci na svojich poliach. Kresťanský učiteľ bol zastrelený v miestnej škole počas vyučovania v triede s 10-ročnými žiakmi. Kresťanský lekár bol zastrelený pred svojím domom."

Toto je len pár z tisícov príkladov teroristických útokov, ktoré majú jeden spoločný prvok: všetky ich spáchali moslimskí fundamentalisti. Hoci aj v iných skupinách sú extrémisti, ktorí sú schopní spáchať násilné činy, zdá sa, že násilie páchané moslimskými extrémistami presahuje násilie všetkých ostatných skupín dokopy.

Prečo sa moslimskí fundamentalisti takto správajú?

Sú moslimskí fundamentalisti zo svojej podstaty neľudskí, krutí a zlí? Samozrejme, že nie. Moslimovia sú obyčajní ľudia tak ako ktokoľvek iný. Sú otcami, bratmi a synmi. Mohli by byť lekármi, inžiniermi a právnikmi. Sú to vaši spolupracovníci a vaši susedia od vedľa.

Tak čo sa deje v ich mysliach, keď sa správajú násilne? Aby sme to pochopili, musíme pochopiť dôležité a nebezpečné islamské učenie zvané "džihád" (alebo svätá vojna).

Je dôležité pochopiť, že nie každý Arab je moslim, nie každý moslim je Arab a nie každý moslim je fundamentalista. Nepokúšame sa napadnúť náboženstvo. Len odhaľujeme náboženské učenie, ktoré by mohlo mať vážne následky pre celú spoločnosť.

Je tiež dôležité vedieť, že pri vykonávaní džihádu si moslimskí fundamentalisti nemusia myslieť, že sa pokúšajú zákerne ublížiť iným, ale skôr, že len poslúchajú božie prikázania. A tým si zaisťujú pre seba miesto v raji.

Džihád (svätá vojna)

Džihád je jednou z najposvätnejších povinností, ktorú moslimovia vykonávajú. Slovo "džihád" je arabské slovo znamenajúce "boj". V tomto zmysle je džihád boj za šírenie islamu, využívajúci všetky moslimom dostupné prostriedky, vrátane násilia. Tento druh džihádu sa často nazýva "svätá vojna".

Pri uchyľovaní sa k násiliu nebudú mať moslimovia žiadny problém nájsť v Koráne (o ktorom moslimovia veria, že je Alláhovým slovom) a hadísoch (Mohamedových výrokoch zaznamenaných Al-Bucharím (a ďalšími zberateľmi hadísov - pozn. prekl.)) pasáže, ktoré nie len prižmurujú oči nad násilím, ale ho tiež vyžadujú.

Džihád v "Koráne"

Alláh v Koráne prikazuje moslimom terorizovať nemoslimov v jeho mene.

"...aby ste zastrašili nepriateľov Božích i nepriateľov svojich." Súra 8:60

"Bojujte proti nim, Boh ich trápeniu podrobí vašimi rukami, do potupy ich uvedie..." Súra 9:14

"Ja vrhnem hrôzu do sŕdc tých, ktorí neveria. Udierajte ich ponad krk a udrite ich po koncoch všetkých prstov. Vy ste ich nezabili, ale Boh ich zabil." Súra 8:12, 17

Džihád v "hadísoch"

V hadísoch Mohamed taktiež nalieha na moslimov, aby konali džihád.

Mohameda sa raz pýtali: aký je najlepší skutok pre moslima po viere v Alláha a jeho apoštola? Jeho odpoveď bola: "Zúčastniť sa džihádu za Alláha." Al-Bucharí 1.25

Mohamed bol citovaný, ako hovorí: "Bolo mi prikázané bojovať, kým ľudia nepovedia, "nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha"." Al-Bucharí 4.196

Mohamed tiež povedal: "Človek, ktorý sa zúčastňuje (svätých bojov) za Alláha a nenúti ho k tomu nič okrem viery v Alláha a jeho apoštola, bude odmenený Alláhom buď odmenou, alebo korisťou (ak prežije), alebo bude vpustený do raja (ak ho zabijú)." Al-Bucharí 1.35

Mohamed: Vzor

Keď prorok islamu začal v Mekke kázať svoje nové náboženstvo, bol zmierovateľom medzi kresťanmi a Židmi. Povedal im, "Uverili sme v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo vám zoslané a náš Boh a váš Boh je jeden a ten istý..." (súra 29:45). Tento postoj sa celkom zmenil potom, ako získal moc. Alláh mu potom povedal, aby "Bojoval proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy (islam), z tých, ktorým sa dostalo Písma (Židia a kresťania) pokiaľ nedajú poplatok..." (súra 9:29).

Pokiaľ ide o kresťanov a Židov, zdá sa, že Mohamed viac nenávidel Židov. Počas svojho života Mohamed venoval mnoho času svojim snahám zbaviť sa Židov: "Vy (Židia) by ste mali vedieť, že zem patrí Alláhovi a jeho apoštolovi a chcem vás vyhnať z tejto krajiny (Arabského polostrova), takže ak niekto vlastní majetok, má povolené ho predať." (Mohamedov citát)

V tom čase boli v Medine tri židovské kmene. Dva z nich, Banú Kajnuká a Banú Nadír, boli obľahnuté Mohamedovými mužmi, ktorí im zablokovali prístup ku zásobám jedla, kým sa nepodvolili Mohamedovým podmienkam, ktorými bolo, že ich životy budú ušetrené, musia emigrovať z Mediny a musia zanechať všetok svoj majetok na určitom mieste, aby si ho rozdelili moslimovia.

Tretí kmeň, Banú Kurajza, nemal toľko šťastia. Po priekopovej bitke, v ktorej bol Mohamed obľahnutý Kurajšovcami vedenými Abú Sufjánom, Mohamed tvrdil, že Banú Kurajza súhlasil s poskytnutím pomoci silám Abú Sufjána zvnútra. Hoci údajná podpora sa neuskutočnila a obliehanie sa napokon skončilo, Mohamed im napriek tomu nikdy neodpustil ich ochotu pomôcť jeho nepriateľom.

Moslimovia sa obrátili proti Banú Kurajza a zablokovali ich ulice na dvadsaťpäť dní.

Židovský kmeň vyjadril pripravenosť akceptovať podmienky kapitulácie, ktoré boli priznané ostatným dvom židovským kmeňom, menovite, odstúpenie svojho majetku a bezpečný odchod.

Mohamed s tým však nesúhlasil a namiesto toho vymenoval za arbitra Sa'da ibn Mu'adha, muža, o ktorom sa vedelo, že s Banú Kurajza nevychádza. Sa'd rozhodol, že všetci muži z Banú Kurajza majú byť sťatí, ženy a deti predané ako otroci a všetok ich majetok sa má rozdeliť medzi moslimov.

Na trhu Mediny boli vykopané priekopy pre likvidáciu deväťsto židovských tiel, zavraždenie ktorých trvalo Mohamedovi celú noc. (Viď Ibn Hišám: Prorokov životopis, zv. 2, strany 40 a 41)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama