Islam a násilie

1. září 2017 v 1:00 | Islamoklast |  Násilie

Po udalostiach z 11. septembra sa o probléme násilia a náboženstva opäť začalo intenzívne diskutovať. Je naším presvedčením, že hoci rôzne politické, sociálno-ekonomické a kultúrne faktory významne prispeli ku vzostupu násilia a terorizmu v súčasnom fundamentalistickom islame, nemôžeme ignorovať náboženský rozmer tohto násilia, ktorý siaha späť ku samotnému srdcu a pôvodu islamu.


To, čo by sme tu radi vysvetlili, je celkom jednoduché. Moslimovia, ktorí páchajú násilné a teroristické činy v mene božom, môžu pre svoje činy nájsť dostatočné ospravedlnenie vychádzajúce z učenia Koránu i slov a príkladov správania samotného proroka Mohameda! V médiách často počujeme, že vzťah medzi moslimskými teroristami a islamom je ako vzťah medzi Ku Klux Klanom a kresťanstvom. Táto analógia je absolútne mylná. Kresťania, ktorí sa dopúšťajú násilia, zrádzajú výslovné učenie a príklady správania Ježiša Krista. Na druhej strane, moslimovia, ktorí sa podujímajú zničiť svojich domnelých nepriateľov v mene božom, môžu oprávnene tvrdiť, že sa riadia príkazmi boha v Koráne a že imitujú svojho proroka ako svoj vzor.

Nechceme samozrejme povedať, že všetci veriaci a oddaní moslimovia sa musia stať násilnými, aby boli verní učeniu islamu. Nebudeme váhať povedať, že veľká väčšina moslimského sveta odsudzuje teroristické a násilné činy. Existuje mnoho myšlienkových škôl islamu s rôznymi a často protirečiacimi si výkladmi Koránu. My to však rozlišujeme takto: menšinové skupiny v islame, ktoré sa uchyľujú k násiliu, nie sú odchýlkou od islamu, ale v skutočnosti môžu legitímne tvrdiť, že pracujú v rámci základných parametrov islamského džihádu. Teraz obrátime svoju pozornosť na dôkazy podporujúce naše tvrdenie.

Nasledujúce verše sú len niekoľkými veršami v Koráne, ktoré sa dajú použiť a v histórii boli použité na podporu násilia v mene božom a úspechov mučeníctva vo svätej vojne.

2:190-193 - A bojujte na ceste Božej proti tým, ktorí bojujú proti vám... Zabíjajte ich všade, kde ich dostihnete... A bojujte proti nim, pokiaľ nebude konca zvádzania od viery...

2:216 - A je vám predpísaný taktiež boj, i keď je vám nepríjemný. Je však možné, že je vám nepríjemné niečo, čo je pre vás dobré, a je možné, že milujete niečo, čo je pre vás zlé; jedine Boh to vie, zatiaľ čo vy to neviete.

2:244 - Bojujte na ceste Božej a vedzte, že Boh všetko počuje a všetko vie.

3:157-158 - A ak by ste boli zabití na ceste Božej alebo zomreli, tak odpustenie Božie i milosť Jeho sú lepšie než to, čo zhromažďujete. A veru, či už zomriete, alebo budete zabití, u Boha budete zhromaždení!

3:169 - A nepovažuj tých, ktorí na ceste Božej boli zabití, za mŕtvych! Naopak, oni sú živí a u Pána svojho odmenu svoju užívajú

3:195 - A tým... bojovali a boli zabití, tým vymažem ich zlé skutky a dám im vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky, ako odmenu od Boha.

4:101 - Veru tí, ktorí odmietli veriť, sú pre vás nepriateľmi zjavnými.

4:74, 76 - Nech teda bojujú na ceste Božej tí, ktorí kupujú za život pozemský život budúci! A tým, ktorí bojujú na ceste Božej a budú zabití či zvíťazia, tým dáme odmenu nesmiernu. Tí, ktorí uverili, bojujú na ceste Božej, a tí, ktorí neuverili, bojujú na ceste Tághúta. Bojujte proti priateľom satanovým, veď slabé sú proti vám úklady satanove!

4:89 - Želali by si, aby ste odmietli vieru, tak ako ju oni odmietli, a aby ste boli rovnakí. Neberte si medzi nimi priateľov, pokiaľ sa nevysťahujú na cestu Božiu! A ak sa obrátia chrbtom, tak ich chyťte a zabite, kdekoľvek ich nájdete.

4:95 - Nie sú si rovní tí veriaco, ktorí zostali sedieť doma…, s tými, ktorí usilovne bojujú na ceste Božej majetkom svojím i osobami svojimi. Boh povýšil tých, ktorí usilovne bojujú majetkom svojím i osobami svojimi, o stupeň vyššie než tých, ktorí zostali sedieť doma.

5:36 - A odmenou tých, ktorí viedli vojnu proti Bohu a Jeho poslovi a šírili na zemi pohoršenie, bude veru to, že budú zabití alebo ukrižovaní či im budú odseknuté ich pravé ruky a ľavé nohy alebo budú zo zeme vyhnaní. A tým dostane sa hanby na tomto svete, zatiaľ čo na onom svete ich očakáva trest nesmierny

5:51 - Vy, ktorí veríte! Neberte si Židov a kresťanov za priateľov, lebo oni sú si priatelia jedni druhým. Ktokoľvek z vás sa s nimi priatelí, ten sa stane jedným z nich a Boh veru nepovedie ľud nespravodlivý.

8:12-16 - A hľa, Pán tvoj vnukol anjelom: "Som s vami, podporte teda tých, ktorí uverili! Ja vrhnem do sŕdc tých, ktorí neveria, hrôzu a vy ich bite po šijach a bite ich po všetkých prstoch!" A toto je za to, že sa vzpierali Bohu a poslovi Jeho. A ten, kto sa vzpiera Bohu a poslovi Jeho, ten nech vie, že Boh je strašný vo svojom trestaní. … Vy, ktorí veríte! Keď sa na pochode stretnete s neveriacimi, neobracajte sa ku nim chrbtom! A ktokoľvek sa k nim v ten deň obráti chrbtom s výnimkou toho, kto obráti sa k inému boju… ten uvalí na seba hnev Boží a útulkom jeho sa stane peklo - a aký hnusný je to cieľ konečný!

8:59-60 - Nech si nemyslia tí, ktorí neveria, že sa im podarilo pred nami ujsť. Nepodarí sa im uniknúť pred naším zásahom! Pripravte teda proti nim všetko, čo schopní ste postaviť zo sily a oddielov jazdeckých, aby ste zastrašili nepriateľov Božích i nepriateľov svojich a iní okrem nich, ktorých ešte nepoznáte, ale ktorých Boh dobre pozná.

8:65 - Prorok, povzbudzuj veriacich k boju. Ak bude medzi vami dvadsať vytrvalých mužov, porazia dvesto a ak by bolo medzi vami sto, porazia tisíc neveriacich, lebo sú to ľudia nechápaví.

9:5 - ...zabíjajte modloslužobníkov, kdekoľvek by ich nájdete, zajímajte ich, obliehajte ich a chystajte proti nim všemožné nástrahy...

9:14 - Bojujte teda proti nim a Boh ich vašimi rukami potrestá a zahanbí…

9:29 - Bojujte proti tým, ktorí neveria v Boha ani v Deň posledný a ktorí nezakazujú to, čo zakázal Boh a jeho posol a ktorí neuctievajú náboženstvo pravdy, z tých, ktorým sa dostalo Písma pokiaľ nedajú poplatok priamo vlastnou rukou pociťujúc pokoru.

47:4 - A keď sa stretnete s neveriacimi, udrite ich do šijí, a keď im spôsobíte úplnú porážku, pevne ich spútajte! … Keby Boh chcel, pomohol by si sám proti nim, avšak nečiní tak preto, aby vás jedných druhými podrobil skúške. A Boh nedopustí, aby sa stratili skutky tých, ktorí boli zabití na ceste Božej.

61:4 - avšak Boh veru miluje tých, ktorí bojujú na ceste Jeho v zovretom šíku, ako by boli stavbou olovom spojenou.

Po jednoduchom prečítaní si takýchto koránových pasáží je očividné, aké je pre moslimov ľahké cítiť nenávisť a nepriateľstvo voči Židom, kresťanom a ostatným nemoslimom. Hoci mnohí moslimovia radi citujú niektoré z koránových veršov s "otvorenou mysľou" a veršov "zahŕňajúcich", nemôžeme ignorovať závažnosť a vplyv hore uvedených pasáží na oddaného moslima, ktorý chce nájsť a poslúchnuť vôľu božiu tak, ako sa nachádza v Koráne. Kým budeme pokračovať v príkladoch správania samotného proroka Mohameda, musíme zareagovať na dve veci, ktoré niektorí moslimovia v tomto bode uvedú.

Mnohí tvrdia, že koránové verše podporujúce boj boli pre konkrétnu historickú situáciu týkajúcu sa začiatkov islamu. Tvrdia, že vzhľadom k prenasledovaniu proroka Mohameda v Mekke počas prvých trinástich rokov jeho úradovania mal právo na svoje vojenské akcie v posledných desiatich rokoch svojho života v Medine, a na podporu rozvíjajúceho sa islamského hnutia. Problémom tejto logiky je, že nikde v samotnom Koráne nie sú hore uvedené príkazy na boj obmedzené na konkrétne časové obdobie alebo proti konkrétnej skupine ľudí. Na rozdiel od božích príkazov nachádzajúcich sa v knihe Jozue v Starom Zákone, ktoré sa týkali konkrétnej doby, miesta a skupiny ľudí, ortodoxní moslimovia veria, že koránové príkazy sú univerzálne a teda platné pre všetky obdobia a miesta.

Druhou námietkou, ktorú počúvame, je, že islam je náboženstvo mieru a vojna je v islame len pre účely sebaobrany. Džamal Badáví, populárny moslimský apologét, tvrdí, "Skutočný ozbrojený džihád je povolený pod dvomi podmienkami: jednou je sebaobrana a druhou je boj proti útlaku." (citované v Diana Eck, Nová náboženská Amerika, Harper, San Francisco, 2001, s. 238). Hoci je Badáví celkom presný v opise podmienok ozbrojeného džihádu v islame, nepovedal, že definície "sebaobrany" a "boja proti útlaku" sú omnoho širšie než sa zvyčajne chápe. Mnohí ortodoxní moslimovia veria, že ak vodcovia krajiny neuznajú vládu islamu, potom sú tí vládcovia "utláčateľmi" a teda legitímnym terčom vojny (viď John Kelsay, Islam a vojna, Louisville: Westminster/John Knox Press, 1993, s. 35). Mnohí moslimovia tvrdia, že Amerika je kultúrnym agresorom, lebo vyváža svoje hollywoodske hodnoty do celého sveta, a teda akýkoľvek boj proti Američanom sa vedie v sebaobrane. Takže niet konca ohľadom toho, ako moslimská skupina definuje "sebaobranu" a "útlak", a teda nájde islamské zdôvodnenie pre násilie.

Teraz svoju pozornosť obrátime k pár príkladom niektorých činov a slov proroka Mohameda, aby sme videli, či moslimovia môžu nájsť nejaké zdôvodnenie pre použitie násilia, ktorého sme v súčasnom svete svedkami. Chceme čitateľovi pripomenúť, že na podporu našich téz použijeme len najstaršie, najautoritatívnejšie a pôvodné islamské spisy. Najranejší životopis proroka Mohameda napísal Ibn Ishák v druhom storočí islamskej éry a neskôr ho upravil Ibn Hišám v treťom storočí. Túto prácu preložil do angličtiny A. Guillaume pod názvom The Life of Muhammad (Život Mohameda) a vydalo ju vydavateľstvo Oxford University Press v roku 1955. Nasledujúce správy sú niekoľkými zo slov a skutkov proroka Mohameda a jeho blízkych spoločníkov a nachádzajú sa v tomto životopise.

V ústave Mediny, ktorú prorok napísal, keď on a jeho stúpenci migrovali z Mekky v roku 622, sa píše, "Veriaci nezabije veriaceho kvôli neveriacemu, ani nepomôže neveriacemu proti veriacemu. ...Veriaci sú si priateľmi navzájom s výnimkou ľudí mimo ich viery. ...Veriaci musia pomstiť svoju krv na ceste božej" (s. 232).

Prvou v rade úkladných vrážd, ktoré prorok nariadil, bola vražda Žida menom Ibnu'l-Ašraf. Jeho zločinom bolo písanie básní proti moslimom. "Apoštol povedal, 'Kto ma zbaví Ibnu'l-Ašrafa?'" Jeden z jeho stúpencov sa ponúkol ako dobrovoľník a povedal, "Urobím to za teba, ó apoštol boží, zabijem ho." A prorok reagoval slovami, "Urob to, ak môžeš." Prorok tiež otvorene dal svojim úkladným vrahom povolenie klamať a podvádzať, aby splnili svoje poslanie. Správa pokračuje opisom, ako prorokovi stúpenci oklamali starého muža, aby ho vylákali z domu uprostred noci, vrhli sa na neho s mečmi a dýkami a brutálne ho zavraždili. Po dokončení svojho poslania stúpenci nahlásili prorokovi, že "zabili nepriateľa božieho." Autor uzatvára tento incident slovami, "Náš útok na nepriateľa božieho vrhol hrôzu do radov Židov a v Medine nebolo Žida, ktorý by sa neobával o svoj život" (s. 367-368).

Hneď v nasledujúcom incidente v tomto životopise proroka Mohameda sa dočítame, "Apoštol povedal, 'Zabite ktoréhokoľvek Žida, ktorý sa dostane do vašej moci. '" Autor potom opisuje príbeh dvoch bratov, z ktorých mladší bol moslim. Keď počul tento rozkaz, mladší moslimský brat zabil židovského obchodníka. Starší brat tento čin svojho mladšieho súrodenca veľmi kritizoval. V reakcii na to mladší brat povedal, "Keby mi ten, kto mi prikázal zabiť ho, prikázal zabiť teba, odsekol by som ti hlavu." Starší brat zvolal, "Pri bohu, náboženstvo, ktoré ťa dokáže priviesť k tomuto, je ohromné!" a stal sa moslimom (s. 369).

V jednej z bitiek po surovom zabití jedného z prorokových strýkov sa Mohamed tak nahneval, že povedal, "Ak mi boh udelí v budúcnosti víťazstvo nad Kurajšovcami, zmrzačím 30 ich mužov." Pri pohľade na zármutok svojho proroka Mohamedovi stúpenci vyhlásili, "Pri bohu, ak nám boh v budúcnosti udelí víťazstvo nad nimi, zmrzačíme ich tak, ako ešte žiaden Arab nikdy nikoho nezmrzačil." Našťastie, prorok zmenil názor a neskôr sa rozhodol zakázať mrzačenie. (s. 387)

Pri inom slávnom incidente so Židmi, potom, ako už boli vyhnané dva židovské kmene z Mediny, prorok zorganizoval popravu všetkých dospelých mužov z posledného židovského kmeňa v meste a vzal si všetok ich majetok, ženy a deti. Moslimské zdroje uvádzajú počet zabitých židovských mužov sťatých za jeden deň na 600 až 900. (s. 494)

Pri inej príležitosti prorok a jeho spoločníci hľadali skrytý poklad podrobeného kmeňa. Jeden muž, ktorý mal vedieť, kde sa nachádza ukrytý poklad, bol privedený k Mohamedovi. Prorok sa mu vyhrážal zabitím, ak moslimom nepovie, kde je poklad. Keď odmietol spolupracovať, "Apoštol vydal rozkazy al-Zubajrovi bin al-Awwámovi, 'Muč ho, kým sa od neho nedozvieš, čo má,' tak zapálil oheň s kresacím kameňom a oceľou na jeho hrudi, až kým nebol takmer mŕtvy. Potom ho apoštol odovzdal Mohamedovi bin Maslamovi a on mu odsekol hlavu" (s. 515).

Po dobytí Mekky prorok prikázal zabiť niekoľkých ľudí bez akejkoľvek imunity. Zločinom, ktoré spáchala väčšina týchto ľudí, bolo skladanie "posmešných piesní" proti Mohamedovi alebo jeho urážka počas jeho úradovania v Mekke (s. 551). Jeden človek, ktorý mal toľko šťastia, že bol omilostený, bol Abdulláh bin Sa'd. "Dôvodom, prečo (Mohamed) nariadil jeho zabitie bolo, že bol moslimom a zapisoval zjavenia; potom odpadol od viery a vrátil sa ku Kurajšovcom." Keďže Abdulláh bol nevlastným bratom blízkeho spoločníka Mohameda, dostalo sa mu vypočutia od proroka a požiadal o imunitu. Prorok mu imunitu neochotne udelil. Potom, ako omilostený človek odišiel, Mohamed svojim spoločníkom povedal "Mlčal som, aby jeden z vás mohol vstať a odseknúť mu hlavu!" Jeden z ansárov (pomocníkov - Mohamedových stúpencov z Mediny - pozn. prekl.) povedal, "Tak prečo si mi nedal znamenie, ó apoštol boží?" Odpovedal, že prorok nezabíja ukazovaním (s. 550).

Jednému zo svojich veliteľov, ktorého prorok vysielal na "výpravu", dal túto radu, "Bojuj proti každému na ceste Alláha a zabi tých, ktorí neveria v Alláha. Nenarábaj s korisťou nečestne; nebuď zákerný, ani nemrzač, ani nezabíjaj deti. Toto je božie nariadenie a konanie jeho proroka medzi vami." (s. 672)

Ďalšia úkladná vražda nariadená prorokom sa týkala jeho strýka Abú Sufjána, vodcu pohanskej opozície v Mekke. Moslimskí dobrovoľníci cestovali do Mekky, aby vykonali svoje poslanie. Pokus o vraždu sa však nevydaril. Na ceste späť do Mediny jeden zo stúpencov proroka stretol jednookého pastiera, ktorý sebavedome tvrdil, že nikdy neprijme islam. Vyberáme správu od samotného moslimského vraha. Len čo muž "zaspal a začal chrápať, vstal som a zabil som ho strašnejším spôsobom, než akým bol ktokoľvek zabitý. Položil som koniec môjho luku na jeho zdravé oko a potom som naň zatlačil, až kým som ho nevytlačil zo zadnej strany jeho krku... Keď som sa dostal do Mediny... apoštol sa ma opýtal, čo je nové, a keď som mu povedal, čo sa stalo, požehnal ma." (s 674-675).

V životopise proroka nasledujú po tejto správe dve ďalšie správy o úspešných úkladných vraždách nariadených prorokom. Abú Afak "preukázal svoju nespokojnosť s prorokom" tak, že zložil báseň. "Apoštol povedal, 'Kto si poradí s týmto lotrom namiesto mňa?' na čo Salim bin Umajr... šiel a zabil ho." (s. 675). Po tejto vražde žena menom Asma bint Marwan "preukázala nespokojnosť" a tiež zložila báseň proti prorokovi. "Keď sa apoštol dopočul o tom, čo povedala, tak povedal, 'Kto ma zbaví dcéry Marwanovej?' Umajr... ktorý bol s ním ho počul a v tú istú noc šiel do jej domu a zabil ju. Ráno prišiel za prorokom a povedal mu, čo urobil, a (Mohamed) povedal, 'Pomohol si bohu a jeho apoštolovi, ó Umajr'" (s. 675-676).

Opäť, myslím, že hore uvedená vzorka (ktorá v žiadnom prípade nie je úplným zoznamom násilia nachádzajúceho sa v najranejšom životopise proroka) stačí na to, aby poskytla viac než adekvátne ospravedlnenie pre zabitie a zničenie kohokoľvek, kto odporuje ideológii islamu a jej požiadavke pre úplnú podriadenosť. Čo je však ešte dôležitejšie pre formovanie moslimského postoja a správania nie sú správy z tohto životopisu, ale zbierky Mohamedových slov a skutkov v literatúre hadísov. Teraz sa pozrieme na niekoľko príkladov z hadísov. Nasleduje zopár príkladov zo zbierky hadísov Bucharí, najautoritatívnejšej knihe v sunnitskom islame hneď po Koráne (Sahíh Al-Bucharí, 9 zväzkov, preložil Dr. Muhammad Muhsin Khan, Al Nabawiya: Dar Ahya Us-Sunnah, n.d.).

Alláhov apoštol povedal, "Vedzte, že raj leží v tieni mečov." (zv. 4, s. 55)

Alláhov apoštol povedal, "Bolo mi prikázané bojovať proti ľuďom, kým nepovedia, 'Nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha,' a kto povie 'Nikto nemá právo byť uctievaný okrem Alláha,' jeho život a majetok budú predo mnou ochránené..." (zv. 4, s. 124)

Prorokovi sa nepatrí, aby mal vojnových zajatcov (a oslobodil ich za výkupné), pokiaľ nevykoná veľký masaker (v radoch svojich nepriateľov) v krajine... (zv. 4, s. 161)

Kohokoľvek, kto prestúpi zo svojho islamského náboženstva, zabite. (zv. 9, s. 45)

"Neveriaci špión prišiel za prorokom, kým bol na ceste. Špión sedel so spoločníkmi proroka, začal hovoriť a potom odišiel. Prorok povedal (svojim spoločníkom), 'Prenasledujte ho a zabite ho.' Tak som ho zabil." Prorok mu potom dal majetok zabitého špióna. (zv. 4, s. 181-182)

"Niekoľkí ľudia z kmeňa Ukl prišli za prorokom a prijali islam. Podnebie Mediny im nevyhovovalo, tak im prorok prikázal, aby išli ku ťavám (stádu) (ktoré získal ako zakát - almužnu) a pili ich mlieko a moč (ako liek). Urobili to a keď sa zotavili zo svojej choroby (vyzdraveli), stali sa odpadlíkmi (odvrátili sa od islamu), zabili pastiera tiav a ťavy vzali. Prorok vyslal (niekoľkých ľudí), aby ich prenasledovali, a tak ich (chytili a) priviedli, a prorok prikázal, aby im odsekli ruky a nohy, aby im vypálili oči rozpálenými kusmi železa, a aby ich odseknuté ruky a nohy neboli vypálené, kým nezomrú." (zv. 8, s. 519-520)

Prorok prechádzal okolo mňa na mieste zvanom Al-Abwa alebo Waddan a opýtali sa ho, či je povolené zaútočiť na pohanských bojovníkov v noci, kedy je pravdepodobné, že ich ženy a deti budú vystavené nebezpečenstvu. Prorok odvetil, "Pochádzajú (t.j. ženy a deti) od nich (t.j. pohanov)." (zv. 4, s. 158-159)

Hore uvedené tradície, tak ako mnoho iných, sa tiež opakujú v ostatných zbierkach výrokov proroka Mohameda. V druhej najautoritatívnejšej zbierke hadísov, Sahíh Muslim, sa kapitola preberajúca tento konkrétny výrok volá "Prípustnosť zabíjania žien a detí počas nočných nájazdov, pokiaľ to nie je zámerné" (kniha 19 - Kniha o džiháde a výpravách, kapitola 9 - pozn. prekl.). Autor potom pokračuje a píše, "Bolo oznámené z poverenia Sa'da b. Džattháma, že keď sa proroka Alláhovho (nech je s ním pokoj) pýtali na zabíjanie žien a detí polyteistov počas nočných nájazdov, povedal: 'Pochádzajú od nich.'" (zv. 3, s. 946-947, Sahíh Muslim, preložil Abdul Hamid Siddiqi, 4 zväzky).

Ukončíme túto diskusiu dvomi ďalšími tradíciami z inej zbierky, Sunan Abú Dawud. V kapitole pomenovanej "O cnosti zabíjania neveriacich" (kniha 15 - Džihád (Kniha o džiháde), kapitola 858 - pozn. prekl.) sa dočítame nasledovné, "Abú Hurajra oznámil, že apoštol Alláhov (nech je s ním pokoj) povedal: 'Neveriaci a ten, kto ho zabije, nebudú nikdy privedení do pekla spolu.'" (hadís 2495 - pozn. prekl.) Moslimský prekladateľ tohto diela dodáva k tejto tradícii nasledovnú poznámku pod čiarou, "To znamená, že človek, ktorý zabije neveriaceho počas boja na ceste Alláha, (t.j. džihádu), bude mať svoje činy prepáčené a odpustené a preto pôjde do raja. Neveriaci pôjde nevyhnutne do pekla. Takže človek, ktorý zabil neveriaceho, nebude privedený do pekla spolu s ním" (zv. 2, s. 690, Sunan Abú Dawud, preložil Ahmad Hasan, 3 zväzky, Nové Dillí: Kitab Bhavan, 1990).

Ďalšia kapitola v tejto zbierke sa volá "Výnos týkajúci sa toho, kto uráža proroka (nech je s ním pokoj)" (kniha 40 - Predpísané tresty, kapitola 2 - pozn. prekl.). Autor opisuje príbeh moslima, ktorý zabil svoju otrokyňu a konkubínu, s ktorou mal dve deti. Keďže "znevážila" proroka, otrokár "vzal dýku, položil jej ju na brucho, zatlačil na ňu a zabil ju." Keď sa prorok dopočul o dôvode tejto vraždy, povedal, "Och, buďte svedkom, že jej krv nie je splatná žiadnou odplatou." (tamtiež, zv. 3, s. 1214-1215, hadís 4361 - pozn. prekl.). Ďalší incident v hore uvedenej kapitole vyrozprával Ali. "Židovka urážala proroka (nech je s ním pokoj) a znevažovala ho. Muž ju škrtil, kým nezomrela. Apoštol Alláhov (nech je s ním pokoj) vyhlásil, že jej krv nie je splatná žiadnym odškodnením." (s. 1215, hadís 4362 - pozn. prekl.). Prekladateľ nám opäť poskytuje nasledovné vysvetlivky. "Panuje jednohlasná zhoda, že ak moslim slovne napadne alebo urazí proroka (nech je s ním pokoj), mal by byť zabitý... aj keby Žid alebo akýkoľvek nemoslim urazil proroka (nech je s ním pokoj), bude zabitý... Trestom za urážku proroka (nech je s ním pokoj) či nesúhlasenie s ním bola smrť" (s. 1215).

Násilie v islame, či už v podobe terorizmu, prenasledovania kresťanov a ostatných menšín v moslimskom svete, trestu smrti pre človeka, ktorý sa odvráti od islamu, alebo vyhrážky smrťou Salmanovi Rushdiemu za údajnú urážku proroka Mohameda, jednoducho nie sú nijaké izolované incidenty alebo odchýlky od pravého a mierumilovného náboženstva islamu. Také násilie v skutočnosti siaha ku samotným koreňom islamu, tak ako sa nachádzajú v Koráne a skutkoch a učení samotného proroka islamu. Usáma bin Ládin citoval niektoré z tých istých koránových a hadísových pasáží, ktoré sme tu zdokumentovali, aby nábožensky odôvodnil svoje činy (viď prepis jeho videokazety v New York Times, piatok, 14. decembra 2001, B4).

Radi by sme uzavreli túto časť pripomenutím programu s názvom "Saudská časovaná bomba", ktorý vyprodukovala relácia Frontline a po celej krajine vysielala televízia PBS. V jednom bode tohto programu sa hovorí o štátom sponzorovanom náboženskom vzdelávaní v Saudskej Arábii. Podľa Frontline, "približne 35% školských štúdií je venovaných povinnému saudskému náboženskému vzdelávaniu." Jedna z týchto učebníc, vydaná v roku 2000, bola zbierkou výrokov proroka Mohameda, a používali ju žiaci prvého stupňa základných škôl v Saudskej Arábii. Jedna lekcia má názov "Víťazstvo moslimov nad Židmi". Podľa tradície proroka Mohameda, "Posledná hodina nenadíde prv, než moslimovia nebudú bojovať proti Židom a moslimovia ich nezabijú, až sa Židia skryjú za skaly a stromy. Potom skaly a stromy zvolajú: och, moslim, och služobník boží! Je za mnou Žid, poď a zabi ho." Ako je tomu v dobrých učebniciach, učenie o tomto výroku je zhrnuté v niekoľkých predložkových výrazoch ako:

- Je to osud, o ktorom rozhodol Alláh, že moslimovia a Židia budú bojovať až do konca sveta.
- Tento hadís predpovedá moslimom božie víťazstvo nad Židmi.
- Židia a kresťania sú nepriateľmi veriacich. Nikdy nebudú uznávať moslimov, dajte si na nich pozor.


Myšlienky majú následky. Náš svet si opäť veľmi jasne uvedomil, že násilné myšlienky majú násilné následky. Nezapájame sa do starej kresťansko-moslimskej polemiky, keď poukazujeme na rozšírenosť násilia v celých základoch a teda i následnej histórii islamu. My len ukazujeme učenie v najpôvodnejších a najautoritatívnejších zdrojoch islamu. Veríme, že je nevyhnutné, aby ľudia dobrej vôle vo svete vedeli, že pod všetkými politickými, sociálnymi a kultúrnymi príčinami vzostupu násilia medzi moslimami je tu náboženský základ pre násilie, ktorý je hlboko zakorenený v samotnom svetonázore islamu. Svet musí prijať výzvu islamu vážnejšie než kedykoľvek v minulosti.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama