MÝTUS: Mohamed žil so Židmi v mieri - 2. časť - Banú Nadír

3. července 2017 v 17:27 | Islamoklast |  Mýty o Mohamedovi

Pravda:

Mohamed vyhnal druhý židovský kmeň, Banú Nadír, o menej než rok po vyhnaní prvého. Okolnosti, za akých k tomu došlo, sú silným svedectvom dvojitých štandardov, podľa ktorých moslimovia zaobchádzali s ostatnými (ako je načrtnuté v Koráne 48:29).


V roku 625 jeden z Mohamedových vojakov zabil dvoch spiacich mužov pochádzajúcich z kmeňa, ktorý s ním mal "dohodu o priateľstve" (Ibn Ishák/Hišám 650). Bolo rozhodnuté, že na vyrovnanie tohto dlhu budú ponúknuté krvné peniaze (hoci Mohamed očakával od nemoslimov najslušnejšie správanie, nikdy svojich mužov nezabil za zabíjanie nemoslimov).

Skôr než by sa o tento dlh postaral sám s pomocou značného majetku, ktorý nadobudol vďaka nájazdom na mekkské karavány a konfiškácii židovského majetku, Mohamed šiel za židovským kmeňom, Banú Nadír, aby si vyžiadal ich príspevok, hoci ten kmeň nemal s vraždou nič do činenia (Ibn Ishák/Hišám 652).

Raz, keď sa ukázal so svojimi mužmi, Mohamed vzniesol svoje požiadavky a potom čakal pred múrom ich domu na peniaze. Neskôr tvrdil, že počas tohto obdobia s ním hovoril Alláh a povedal mu, že Židia sa ho chystajú zavraždiť zhodením skaly zo strechy domu na jeho hlavu:

Keď bol apoštol s niekoľkými svojimi spoločníkmi... dostali sa ku nemu správy z neba o tom, čo títo ľudia zamýšľajú (Ibn Ishák/Hišám 652).

Mohamed odišiel, potom sa vrátil s armádou a obliehal celé spoločenstvo, nútiac ho vzdať sa bez boja.
Ako tomu bolo s Kajnukou (židovským kmeňom pred nimi), ľudia boli vyhnaní so šatami na chrbtoch a s tým, čo mohli napchať na svoje ťavy. Ďalšie zjavenie od Alláha (prenesené prostredníctvom Mohameda, samozrejme) dovolilo prorokovi islamu osobne zhabať všetok zostávajúci majetok pre seba (Sahíh Bucharí 52:153).

Pre skeptika je tu zopár problémov s Mohamedovým ospravedlnením pre vypudenie celého kmeňa ľudí, aj v medziach správy o tejto udalosti. V prvom rade je podozrivé, že požadoval, aby iný kmeň zaplatil za to, čo urobili jeho muži - a že tie peniaze šiel zobrať on osobne. Vzhľadom k tomu, čo Alláh údajne vedel, sa môžeme čudovať, prečo Alláh jednoducho neušetril svojmu "poslovi" cestu.

Pokiaľ ide o Mohamedove tvrdenie, že jeho boh mu hovoril do ucha, čím mu dovolil zhabať majetok celého spoločenstva pre svoj osobný zisk... nuž, povedzme, že je to nanajvýš zvláštne.

Príhodné zjavenia boli v Mohamedovom živote dosť bežné a poskytovali mu majetok od moslimov i nemoslimov, spolu s jedenástimi manželkami a neobmedzeným sexom s otrokyňami. Pracoval s beztrestnosťou vodcu kultu.
Ale najväčší problém je, že Mohamed ospravedlnil svoj útok na Banú Nadír tvrdením, že ho plánovali zavraždiť. Podľa tohto štandardu by Židia konali úplne v rámci svojich práv, vzhľadom k tomu, že prorok islamu vykonal vtedy niekoľko úkladných vrážd voči ich spoločenstvu!

Žid z kmeňa Banú Nadír menom Ka'b al-Ašraf bol skutočne zavraždený na Mohamedov rozkaz len pár mesiacov pred útokom na celý kmeň. Výhovorkou bolo, že lamentoval nad zabitím Mekkčanov v bitke o Badr a reagoval zložením vulgárnych básní o moslimkách:

Potom zložil erotické verše urážlivej povahy o moslimkách. Apoštol povedal... "Kto ma zbaví al-Ašrafa?" (Iný moslim) povedal, "Postarám sa o neho za teba, ó apoštol Alláhov. Zabijem ho." Povedal, "Urob to, ak môžeš." (Ibn Ishák/Hišám 550)

Mohamed dal tomu mužovi povolenie podniknúť akékoľvek nevyhnutné opatrenia, aby básnika zabil, vrátane klamania. Vrah zhromaždil skupinu moslimov a oklamal al-Ašrafa, aby vyšiel zo svojho domu, sám a neozbrojený, predstierajúc, že majú záujem o získanie pôžičky.

Vražda sa odohrala v tme a bola chaotickou záležitosťou. Al-Ašraf začal kričať, keď ho bodali:

Medzitým nepriateľ Alláha robil taký hluk, že každá pevnosť okolo nás sa rozsvietila. Bodol som (dýku) do spodnej časti jeho tela, potom som ju tlačil, kým som nedosiahol jeho genitálie, a nepriateľ Alláha spadol na zem. (Ibn Ishák/Hišám 552)

Tieto dve udalosti demonštrujú, že moslimovia z Mediny pracovali podľa iných štandardov než tých, aké očakávali od ľudí okolo seba. Moslimovia mali povolené zabiť iných, keď sa cítili urazení alebo v nebezpečenstve, ale ostatní nemali dovolené ani sa len brániť.

Mohamed bol v takom postavení, že odopieral ostatným rovnaký súcit a toleranciu, aké požadoval pre seba, kvôli kontrole, ktorú sa mu podarilo nastoliť v priebehu jeho prvých dvoch rokov po príchode do Mediny. Využil svoju novoobjavenú moc, aby nariadil úkladné vraždy a vyhnania, čím odporcov zastrašil.

Majte na pamäti, že keď bol Mohamed v Mekke, starším povedal, že im prinesie "vraždu" (Tabarí, zv. 6, s. 102) a oni ho následne vyhostili. A predsa, namiesto toho, aby uznal ich ospravedlnenie, sa Mohamed neustále sťažoval na svoje potupné vyhnanie a nakoniec sa vrátil s dobyvateľskou armádou. Taktiež sa správal extrémne pokrytecky voči tým, ktorí sa proti nemu vyjadrovali, bez ohľadu na to, akú hrozbu skutočne predstavovali.

Pre dnešných moslimov, ktorí radšej veria, že Mohamed bol nesebecký muž dokonalého charakteru, je osud Banú Nadír len malou nepríjemnosťou. Netrápi ich, že celý kmeň Židov bol vyhostený na základe hypotetického sprisahania s cieľom vraždy po veľmi skutočnom zavraždení jedného z ich vodcov. Židia nie sú moslimovia. Preto nie sú oprávnení na zaobchádzanie s rovnakou úctou.

Islam je najvyššou šovinistickou ideológiou.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama