Menší verzus väčší džihád alebo Prečo džihád nie je duchovný boj

11. března 2017 v 15:47 | Islamoklast |  Pre islamofilov

Tento článok skúma pojem menšieho a väčšieho džihádu a jeho miesto v islame.


Tvrdenie

Apologéti niekedy vysvetľujú dve podoby džihádu v islame nasledovne:

-menší, vonkajší džihád (al-džihád al-asghar); vojenský boj, t.j. svätá vojna
-väčší, vnútorný džihád (al-džihád al-akbar); boj za osobné zlepšenie proti vlastným prízemným túžbam

Tvrdia, že tento "vnútorný džihád" sa v podstate vzťahuje na všetky boje, ktorými môže moslim prejsť pri dodržiavaní náboženstva. Napríklad, odborné štúdium islamu môže byť intelektuálnym bojom, ktorý niektorí ľudia údajne môžu nazvať "džihád".

Pôvod

Počas života proroka Mohameda a až do súčasnosti sa slovo "džihád" využívalo a takmer vždy využíva vo vojenskom zmysle. Táto myšlienka väčšieho a menšieho džihádu bola neskorším vývojom, ktorý pochádza z knihy z 11. storočia s názvom Dejiny Badgadu od islamského učenca al-Chatiba al-Bagdadísa, prostredníctvom Jahja ibn al 'Alu', ktorý povedal:

Povedal nám Lajt, z poverenia 'Atu', z poverenia Abú Rabáha, z poverenia Džabíra, ktorý povedal, "Prorok (mier a požehnanie s ním) sa vrátil z jednej zo svojich bitiek a hneď nato nám povedal, 'Prišli ste s vynikajúcim návratom, prišli ste z menšieho džihádu k väčšiemu džihádu - boju služobníka (Alláha) proti svojim túžbam.'"

V skutočnosti všetky štyri školy sunnitskej právnej vedy (fiqh), rovnako ako šiitska tradícia, neuvádzajú vôbec žiadny odkaz na "väčší" džihád, len na menší. Takže ešte pred preskúmaním dôkazov proti platnosti tohto hadísu treba povedať, že je známe, že pojem väčšieho džihádu je netradičný a kacírsky pre väčšinu moslimov na svete.

Analýza

Nesúlad s Koránom

Jedným z najdôležitejších faktorov pri triedení pravých hadísov je, že musia byť v súlade s tým, čo sa píše v Koráne. Avšak tento hadís si s učením Koránu priamo protirečí.

Nie sú si rovní tí veriaci, ktorí zostali sedieť doma - okrem tých, ktorí sú neschopní, s tými, ktorí usilovne bojujú na ceste Božej majetkom svojím i osobami svojimi. Boh povýšil tých, ktorí usilovne bojujú majetkom svojím i osobami svojimi, o stupeň vyššie než tých, ktorí zostali sedieť doma. Všetkým Boh prisľúbil odmenu prekrásnu, avšak vyznamenal tých, ktorí usilovne bojujú, nad tými, ktorí sedia doma, udelením Svojej odmeny nesmiernej... (Korán 4:95)

Nesúlad s hlavnými zbierkami hadísov

Vo všetkých šiestich hlavných zbierkach hadísov (Sahíh Bucharí, Sahíh Muslim, Dawud, al-Sugrha, Tirmidhí a Ibn Madžáh) sa džihád takmer vždy vzťahuje na "menší", vonkajší fyzický boj a nie "väčší", vnútorný duchovný boj. Napríklad, v najdôveryhodnejšej zbierke hadísov, Sahíh Bucharí, je takmer 200 odkazov na džihád a každý jeden predpokladá, že džihád znamená ozajstnú vojnu.

Tento vymyslený hadís sa neobjavuje v žiadnej zo známych zbierok hadísov a je v rozpore s učením, ktoré sa nachádza v potvrdených (mutawatir) sahíh hadísoch. Niektoré z týchto hadísov tvrdia, že bojovný džihád je na druhom mieste po viere v Mohameda a Alláha a že zotrvať hodinu v radoch boja je lepšie, než zotrvať v modlitbe šesťdesiat rokov.
Navyše, sám Mohamed vyvracia tvrdenie, že "väčší" džihád je vnútorným duchovným bojom, keď tvrdí, že najlepší džihád je, keď človek "preleje svoju krv a jeho kôň je zranený."

Hovorí sa, že Amr bin Abasáh povedal: "Prišiel som za prorokom a povedal: 'Ó posol Alláha, ktorý džihád je najlepší?' Povedal: 'keď (človek) preleje svoju krv a jeho kôň je zranený. '" (Sunan Ibn Madžáh 2794)

Pýtali sa, 'Ó posol Alláha! Kto z ľudstva je najvynikajúcejší? ' On (mier a požehnanie s ním) odpovedal: 'Veriaci, ktorý bojuje na ceste božej svojou osobou a svojím majetkom.' (Sahíh Bucharí 4/45)

Alláhovho apoštola sa pýtali, "Aký je najlepší skutok?" Odpovedal, "Veriť v Alláha a jeho apoštola (Mohameda). Pýtajúci sa potom opýtal, "Aký je ďalší (najlepší)? Odpovedal, "Zúčastniť sa džihádu (náboženského boja) pre Alláha." (Sahíh Bucharí 1:2:26)

Zotrvať hodinu v radoch boja je lepšie, než zotrvať v modlitbe šesťdesiat rokov. (Sahíh vyrozprávaný Ibn Adem a Ibn Asakirom od Abú Hurajra 4:6165. Sahíh al Džámi as Sagír, číslo 4305)

Ráno alebo večer strávený na ceste Alláha je lepší než svet a všetko čo je na ňom. (Sahíh Bucharí 4/50, dohodnuté znenie)

Mám vám povedať, kto z ľudí je na najlepšom stupni? Človek, ktorý vezme opraty svojho koňa, aby konal džihád na ceste Alláha. (Al-Muwatta 21:1.4)

Bolo povedané z poverenia Abú Sa'ída Chudrího, že posol Alláha (nech je s ním mier) (mu) povedal: Abú Sa'íd, ktokoľvek radostne prijíma Alláha za svojho pána, islam za svoje náboženstvo a Mohameda za svojho apoštola, je nevyhnutne oprávnený vstúpiť do raja. On (Abú Sa'íd) sa čudoval a povedal: Posol Alláha, zopakuj mi to. On (posol Alláha) to urobil a povedal: Je tu ďalší skutok, ktorý zvyšuje pozíciu človeka v raji na stupeň o sto (vyšší), a zvýšenie medzi jedným stupňom a druhým sa rovná výške neba od zeme. On (Abú Sa'íd) povedal: Čo je tým skutkom? Odpovedal: Džihád na ceste Alláha! Džihád na ceste Alláha! (Sahíh Muslim 20:4645)

Z poverenia Rašída, z poverenia Sa'da (nech je s ním Alláh spokojný), z poverenia jedného zo spoločníkov, že muž povedal, "Ó posol Alláha! Prečo sú veriaci postavení pred súd vo svojich hroboch okrem mučeníkov?" On (mier s ním) povedal, "Skríženie mečov nad jeho hlavou bolo pre neho dostatočným súdom." (Sahíh al-Džam'i)

Dôležitosť kladená na fyzický džihád v islame je očividná v sahíh hadísoch, ktoré zaznamenávajú, ako Mohamed nazýva moslimov odmietajúcich bojovať alebo zvažujúcich zapojenie sa do džihádu "pokrytcami".

Bolo povedané z poverenia Abú Hurajra, že posol Alláha (nech je s ním mier) povedal: Človek, ktorý zomrel, no nebojoval na ceste Alláha, ani nevyjadril nijakú túžbu (alebo odhodlanie) pre džihád, zomrel smrťou pokrytca. (Sahíh Muslim 2:4696)

Ktokoľvek zomrie, no nebojoval (t.j. pre Alláha), ani úprimne neuvažoval nad bojom, zomrie smrťou džahilíje (predislamskej doby nevedomosti). (Džihád je povinný, Sahíh hadís, Tasfír Ibn Kathir)

Názory a výskum učencov

Hadís o menšom verzus väčšom džiháde

Isnad (úplnosť reťazca rozprávačov a reputácia každého jedného rozprávača v reťazci ústnej tradície) hadísu o "menšom verzus väčšom džiháde" bola učencami zatriedená ako "slabá" (da'if) a v islamskom práve všeobecne sa na odvodenie pravidiel využívajú len autentické (sahíh) a dobré (hasan) hadísy. Slabé hadísy nemajú pre účely šaríe nijakú hodnotu. Súčasní islamskí učenci ho dokonca zaradili do triedy "maudú" (vymyslený), čo znamená, že toto rozprávanie niektorí ľudia vôbec ani nepovažujú za hadís.

Dr. Abdulláh Azzam:

V skutočnosti je to falošný, vymyslený hadís, ktorý nemá žiaden základ. Je to len rozprávanie Ibrahima Ibn Abí 'Abaláha, jedného z nástupcov, a protirečí si s textovými dôkazmi a realitou... Slovo "džihád", keď je spomenuté len tak, znamená len boj so zbraňami, ako spomenul Ibn Rušd, a na tomto sa štyria imámovia zhodli.

Ibn Tajmíjja (známy tiež ako Šejch ul-Islam):

Jestvuje hadís vyrozprávaný skupinou ľudí, ktorý tvrdí, že prorok (mier s ním) po boji o Tabúk povedal: "Vrátili sme sa z džihád asghar (menšieho džihádu) k džihád akbar (väčšiemu džihádu)." Tento hadís nemá žiadny zdroj, nikto z oblasti islamského poznania ho nevyrozprával. Džihád proti neveriacim je najušľachtilejším zo skutkov a navyše je to najdôležitejší skutok pre ľudstvo.

Ibn Hadžar al-'Askalaní:

Toto úslovie je rozšírené a podľa Nisa'i v al-Kune je to úslovie Ibrahima Ibn Ablaha. Ghazalí ho spomína v Ihja' a al-'Iraki povedal, že Bajhakí ho vyrozprával z autority Džabíra a povedal: Reťazec jeho rozprávačov je slabý. (Hadžar al Askalaní, Tasdid al-kaws, pozri tiež Kašf al-Chafaa', číslo 1362)

Al Bajhakí:

Jeho reťazec rozprávania je slabý. Ibn Hadžr povedal, že to bolo úslovie Ibrahíma Ibn Abí Ablaha, tábi'ího (tábi'í - následník - ďalšia generácia moslimov po Mohamedových spoločníkoch, v islame známych ako Sahábah - pozn. prekl.), a nie hadísy posla. (Hadžar ibn al-'Askalaní "Kašf al-Chafaa'", číslo 1362)

Al Hákim:

Jeho hadísy sú nedôveryhodné.

Abú Jala al-Chalili:

Často falšuje, je veľmi slabý a rozpráva neznáme hadísy. Je tu tiež rozprávač, Jahja bin Aluláh, ktorý je známym klamárom a falšovateľom hadísov (Ahmed). (Mašír al Ašwak, Ibn Nuhád, str. 1/31)

Amru bin Alí an Nasaí a Ad Darkutní:

Jeho hadísy sú zavrhované.

Ibn Adí:

Jeho hadísy sú falošné.

Abú Dahadbí:

Abdú Hatim povedal, že on nie je silný rozprávač, Ibn Ma'ín ho zaradil ako slabý a Ad Dakatuní povedal, že ho treba opomenúť.

Muftí Zar Vali Chán (ktorému je daný titul Šejch ul hadís) vo svojom diele "Dora Tafsir" spomenul, že tento hadís si vymysleli súfisti.

Súvisiace hadísy z rovnakého zdroja

Podobné rozprávanie prevzaté z rovnakého zdroja znie:

Atrament učenca je svätejší než krv mučeníka.

Aj tento hadís bol zaradený do triedy maudú (vymyslený), aj podľa svojho zdroja pôvodu.

Dr. Suhaíb Hassan:

Al-Mandžaniki spomína svoju zbierku hadísov od starších rozprávačov, zapisujúcich od mladších, z autority al-Hasana al-Basrího. Al-Chatib al-Bagdádi povedal, že ako rozprávanie od proroka je to maudú, ale že je to vyjadrenie al-Hasana al-Basrího (Kašf al-Chafaa'", číslo 2276).

Šejk Abdulláh Fajsal:

Vyrozprával Chatíb v knihe Dejiny Bagdadu 2/193. Aj on povedal, že je to vymyslený hadís.

Hore uvedené vymyslené hadísy dávajú prednosť metóde da'wah (kázaniu islamu - pozn. prekl.) pred džihádom na šírenie islamu. Avšak najlepšia metóda na šírenie islamu je džihád a nie da'wah. Teda svätý prorok strávil trinásť rokov v Mekke konajúc da'wah a islam prijalo len približne sto ľudí. Ale keď vstúpil do Mekky s vojenskou mocou a Šawkou (silou), v ten deň vyslovilo svoju šahádu dve tisíc ľudí.

Mudžahedín dobýja krajiny a zachraňuje celé obyvateľstvo od vstupu do pekelného ohňa tým, že im prináša islam. Tento úspech je omnoho väčší než to, čo dokážu knihy.

Tento vymyslený hadís tiež protirečí svätému Koránu:

Súra an nisa, verš 95:

"Nie sú si rovní tí veriaci, ktorí zostali sedieť doma - okrem tých, ktorí sú neschopní, s tými, ktorí usilovne bojujú na ceste Alláha majetkom svojím i osobami svojimi. Alláh povýšil tých, ktorí usilovne bojujú majetkom svojím i osobami svojimi, o stupeň vyššie než tých, ktorí zostali sedieť doma."

Pojem menšieho verzus väčšieho džihádu

V predslove vydavateľa knihy Jusúfa al 'Ujajrího s názvom "Thavábit 'ala dar bal džihád" (Konštanty na ceste džihádu) nájdeme nasledujúci odkaz na pojem "väčší džihád" ako duchovný boj:

Toto je veľmi prekrútený pojem džihádu prostredníctvom západnej propagandy, hoci z lingvistického hľadiska je správny. Avšak celková islamská konotácia džihádu je boj pre Alláha (džihád fi sabílilláh). Pred islamom používali Araby slovo Salat; znamenalo to úpenlivá prosba. Ale keď prišiel islam, význam slova sa zmenil na modlitba, o ktorej vieme, hoci lingvisticky to zostáva úpenlivou prosbou. To isté platí o džiháde. Predtým nemal nič spoločné s bojom pre Alláha; a keď prišiel islam, stalo sa veľmi očividným, že islam jeho význam zmenil. Človek by mohol tvrdiť, že Korán používa slovo džihád pre "boj". To je pravda, keďže to vidíme v mnohých ajat (veršoch - pozn. prekl.) Koránu. Avšak, ako sme povedali, celkový záver džihádu sa zmenil, no jeho lingvistický význam zostáva rovnaký. Napríklad, keď prorok (mier a požehnanie s ním) povedal: Povedal Abú Hurajra: Alláhov posol povedal: "Ktokoľvek zomrie bež účasti na výprave (džiháde), alebo bez toho, aby tak zamýšľal urobiť, zomrie na konári pokrytectva." Naráža tu na "vnútorný boj"? Vôbec nie.

Ibn Baaz:

Otázka: Je džihád na ceste Alláha na rovnakej úrovni bez ohľadu na to, či ho človek vedie svojím životom, majetkom alebo úpenlivou prosbou, aj keď je niekto schopný takého džihádu, ktorý zahrňuje ľudský život?
Odpoveď: Sú rôzne druhy džihádu - svojím životom, majetkom, úpenlivou prosbou, učením, poskytovaním vedenia alebo pomáhania ostatným dobrými skutkami v akejkoľvek podobe. Najvyššou formou džihádu však je džihád vlastným životom (zámerom v tomto prípade nie je samovražda, lebo tá je v islame zakázaná), potom prichádza džihád majetkom človeka a džihád učením a vedením a v tomto zmysle je da'wah formou džihádu, ale džihád životom je najvyššou formou.

Dr. Muhammad Amin:

Džihád svojím životom a džihád majetkom, ak človeka nevedú k nastoleniu volania pravdy a k tomu, aby človek stál po jej boku, užívajúc si čo je správne a zakazujúc čo je zlé, a prispievaniu životom a majetkom človeka na ceste Alláha, sú nedostatočné džihády obsahujúce neprimeranosť. Je udivujúce, že hodina skúšania a vážnosti, počas ktorej sa trasú nohy a srdce vyskočí do hrdla, sa môže nazvať hodinou menšieho džihádu, kým hodiny bezpečia a pohody v bezpečných domoch, uprostred vlastnej rodiny a priateľov, sa môžu nazývať hodinami väčšieho džihádu! Pri podobných označeniach ako toto, radujú sa ľudia zdržujúci sa vzadu z toho, že neposlúchajú posla Alláha (mier a požehnanie s ním) a jeho spoločníkov (nech je s nimi Alláh spokojný)? Takí ľudia nachádzajú spokojnosť a pohodu v tomto, kým v skutočnosti len klamú svoje slabé duše, pretože pravé hodnoty skutkov sú celkom opačné.

Záver

Islamskí učenci preukázali, že "hadís" o menšom verzus väčšom džiháde a ostatné podobné rozprávania sú nie len slabé, ale i falošné. V islamskom práve či myslení neslúžia nijakému účelu a protirečia si so sahíh hadísmi a Koránom samotným. Preto nemá tento pojem menšieho a väčšieho džihádu v islame žiadnu platnosť. Na záver uvádzame slová profesora Davida Cooka:

Pri čítaní moslimskej literatúry - tak súčasnej ako aj klasickej - môžeme vidieť, že dôkazy pre prvenstvo duchovného džihádu sú zanedbateľné. Dnes je isté, že žiadny moslim píšuci v nezápadnom jazyku (ako je arabčina, perzština, urdu), by nikdy netvrdil, že džihád je primárne nenásilný alebo že bol nahradený duchovným džihádom. Také tvrdenia vyslovujú výlučne západní učenci, v prvom rade tí, ktorí študujú súfizmus a/alebo pracujú v oblasti medzináboženského dialógu, a moslimskí apologéti, ktorí sa pokúšajú predstaviť islam najneškodnejším možným spôsobom.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama