Premýšľajte znova: Islamistický terorizmus

28. ledna 2017 v 20:20 | Islamoklast |  Ostatné

Znalci a politici každého druhu rýchlo ponúkajú svoju múdrosť ohľadom toho, čo podnecuje islamistický terorizmus. Proste sa stáva, že veľa z toho, čo hovoria, je omyl. Chudoba nevytvára teroristov, riešenie izraelsko-palestínskeho problému nie je všeliekom a mladí moslimovia nie sú najnáchylnejší, aby sa obrátili na teror. Ak sa chystáme viesť vojnu proti teroru, to najmenej, čo môžeme urobiť, je pochopiť, proti komu bojujeme.


Vyriešenie izraelsko-palestínskeho problému spôsobí, že terorizmus ustane

Ťažko. Izraelsko-palestínsky konflikt je dôležitý, ale v žiadnom prípade nie je jediným problémom inšpirujúcim ideológiu globálneho džihádu. Vo svete je niekoľko ústredných konfliktov, ktoré povzbudzujú militantnú islamistickú ideológiu, od Kaukazu a Balkánu po južné Filipíny a ťažko riešiteľný kašmírsky konflikt. Militantní islamisti tiež vidia spojenie medzi svojimi miestnymi záležitosťami a globálnou politikou. Pre nich sú moslimovia obeťami v každom konflikte a Západ je zodpovedný za moslimské utrpenie a bezmocnosť.

To však nevypovedá nič o fakte, že význam každého regionálneho konfliktu sa líši od jednej džihádistickej skupiny k druhej. Pre alžírskych džihádistov je ich vojna, vyprovokovaná odmietnutím prozápadnej alžírskej armády akceptovať výsledky volieb, ktoré vyhrali islamisti v roku 1991, rovnako významná ako palestínsky odpor voči Izraelu. Pakistanskí a kašmírski džihádisti chrlili najväčšie množstvo jedu vo svojich publikáciách na hinduistickú Indiu, nie židovský Izrael. Rusko sa taktiež nachádza na vysokom mieste na džihádistickom zozname smrti, pokiaľ sú tými džihádistami Čečenci.

Radikálni islamisti nechcú nič menej, než obnovu islamskej zvrchovanosti vo všetkých krajinách, kde moslimovia kedysi mali prevahu, vrátane Bulharska, Cypru, Etiópie, Maďarska, Sicílie, Španielska a dokonca častí Francúzska. Áno, vyriešenie palestínskeho problému by odstránilo kľúčové dráždidlo vo vzťahoch Západu s moslimským svetom. Ale je nepravdepodobné, že by izraelsko-palestínske urovnanie uspokojilo tieto ambície.

Chudoba, nezamestnanosť a nedostatok vzdelania vytvárajú teroristov

Dokážte to. Chudoba, nezamestnanosť a nedostatok vzdelania sú vážnymi problémami v niektorých z najľudnatejších moslimských krajín sveta. Nejestvuje však žiadny dôkaz o korelácii medzi týmito sociálnymi a ekonomickými neduhmi a terorizmom. Teroristi nie sú vždy chudobní a prosperita neukončuje terorizmus. V skutočnosti je v 50 najchudobnejších krajinách sveta málo terorizmu. Je príliš skoro, aby sme zamietli socioekonomické podmienky úplne, ale štúdie vo všeobecnosti zistili tendenciu, že teroristi nepochádzajú zo sociálne najslabších skupín spoločnosti. Namiesto toho sú teroristi vo všeobecnosti dobre vzdelaní a je malá pravdepodobnosť, že sú chudobní. V Indii, napríklad, sa terorizmus vyskytuje v jednom z najprosperujúcejších regiónov krajiny, Pandžáb, a jej najrovnostárskejšom Kašmíre (kde je miera chudoby menej než 4 percentá v porovnaní s národným priemerom 26 percent). Najchudobnejšie regióny subkontinentu, ako sú Severný Bihár, nevyprodukovali nijakú teroristickú aktivitu. V arabských krajinách ako Egypt a Saudská Arábia, rovnako ako v severnej Afrike, teroristi nepochádzajú z najchudobnejších a najzanedbanejších oblastí, ale z niektorých z najbohatších regiónov a štvrtí.

Teroristické skupiny, ako ostatní zamestnávatelia, zavádzajú pri svojich náborových snahách štandardy kvality. Výskum ukazuje tendenciu, že teroristi sú vyššej kvality, sú viacej vzdelaní alebo vyškolení v iných prácach a činnostiach. Títo jednotlivci sú náchylnejší obrátiť sa na terorizmus keď je ekonomika slabá a je nedostatok pracovných miest. Keď je ekonomika v dobrom stave, vysokokvalitní ľudia všeobecne majú prístup k lukratívnym pracovným miestam v porovnaní so svojimi náprotivkami nízkej kvality a cena za opustenie dobrej práce za účelom účasti v teroristickom hnutí je relatívne vysoká. To pomáha vysvetliť, prečo sa inžinieri a iné technické osoby, ktoré pracovali na slabšie platených pracovných miestach, zapájajú do terorizmu. Sú dostupní a chcú ich teroristické organizácie, obzvlášť počas období ekonomickej stagnácie a poklesu.

Mladí, slobodní moslimovia sú najnáchylnejší stať sa teroristami

Nie. Je v móde naznačovať, že mladí, slobodní moslimovia sú najnáchylnejšou populáciou, ktorá sa môže stať teroristami alebo ich podporovať. Ale z pohľadu globálneho dopytu po teroristoch je toto tvrdenie nepravdivé. Vezmite do úvahy Tigre oslobodenia tamilského Ílamu na Srí Lanke. Sú najväčšou skupinou samovražedných atentátnikov na svete. Ich kádre nie sú moslimské, ale podľa náboženstva hinduistické a takmer 40 percent sú ženy.

Aj ohľadom problému podpory pre terorizmus je dôvod byť skeptický voči populárnej zvyklosti, že mladí muži vedú svorku. V prieskume vykonanom na vzorke 6000 moslimov v 14 krajinách zverejnenom v Studies in Conflict Terrorism boli ženy náchylnejšie podporovať terorizmus než muži. Ba čo viac, ženatí a slobodní ľudia sú rovnako náchylní na podporu terorizmu. Na veku záleží menej, než si človek môže myslieť na prvý pohľad. V tom istom prieskume asi 47 percent 62-ročných opýtaných inklinovalo k podpore terorizmu. Tento percentuálny podiel bol len o 10 bodov vyšší u 18-ročných.

Iné faktory, ako vnímanie hrozby voči islamu a názory na úlohu náboženstva vo vláde, majú významne vyšší dopad na podporu terorizmu než vek alebo pohlavie. To podstatné? Na ideológii a presvedčeniach záleží viacej než na sociálnom alebo ekonomickom statuse, veku alebo pohlaví. Sústreďovanie aktívnej pomoci a protiteroristických snáh na mladých, slobodných moslimov povedie len k prehliadnutiu veľkých častí moslimskej populácie, ktoré podporujú teroristov.

Madrasy sú továrňami na teroristov

Toto je zveličenie. Produkujú madrasy (ultrakonzervatívne náboženské školy) študentov, ktorí sú menej tolerantní voči ostatným náboženstvám, odporujú právam žien a sú náchylnejší na podporu militantných spôsobov riešenia sporov medzi moslimami a nemoslimami? Určite. Ale toto sa nerovná trénovaniu pre terorizmus. Ani jeden únosca z 11. septembra nenavštevoval madrasu. A nejestvuje žiaden dôkaz, že ktoríkoľvek z teroristov zapojených do veľkých medzinárodných teroristických útokov počas posledných rokov sa vôbec zapísal ako pravidelný študent do madrasy, hoci mohli cez madrasy prejsť na ceste do výcvikových táborov teroristov.

Vzhľadom ku svojmu úplnému nedostatku západného vzdelania nie sú študenti madrás užitoční žiadnemu súčasnému zamestnávateľovi, vrátane teroristických skupín. Nevedia splynúť so západnou krajinou alebo začať sofistikované operácie vyžadujúce si technickú odbornosť. Chýbajú im jazykové schopnosti a kompetencie aj v najzákladnejších formách technológie, pretože také zručnosti sa vo všeobecnosti v madrasách neučia. Niektorí študenti madrás nemajú ani základné matematické zručnosti nevyhnutné na rozbehnutie aj mierne sofistikovaných teroristických operácií.
Posadnutosť mediálnej a politickej komunity madrasami začala s tým, ako sa v Afganistane dostal k moci Taliban. Ich vzostup a pád mohol pritiahnuť medzinárodnú pozornosť na kultúru a osnovy madrás, ale také školy nie sú ničím novým. Madrasy existujú v celom moslimskom svete od 12. storočia. Ich základné osnovy v južnej Ázii, aby sme uviedli jeden príklad, sa nezmenili od 19. storočia. A nie sú ani široko populárne. V Pakistane, napríklad, navštevuje madrasy menej než 1 percento všetkých študentov zapísaných do škôl. Niektorí naznačujú, že ich počet by mohol byť iba 0,7 percenta všetkých detí chodiacich do školy.

Predstavitelia v arabskom svete zveličujú význam madrás možno preto, aby odviedli pozornosť od skutočného problému: osnov verejných škôl, ktoré inšpirujú mladých mužov k džihádu a sústredeniu sa na moslimskú obetu. Štúdium podľa osnov verejných škôl v Saudskej Arábii, napríklad, potvrdzuje, že podnecovanie k nenávisti voči Západu, Židom a nemoslimom sa len ťažko obmedzuje na madrasy.

Ľudia podporujú terorizmus, pretože sú chudobní a nemajú dostatok možností

Pochybujem. Doposiaľ sa urobilo málo práce týkajúcej sa efektu socioekonomických faktorov na dopyt po terorizme a podpory, ktorej sa teší medzi ľuďmi, v mene ktorých teroristi podľa svojich tvrdení operujú. Inými slovami, nikto nevie, prečo niektorí ľudia podporujú terorizmus a iní nie.

Prieskum v 14 moslimských krajinách zistil, že respondenti, ktorí hlásili, že majú nedostatok peňazí na jedlo, boli najmenej náchylní na podporu terorizmu. Pre porovnanie, štúdia zistila, že jednotlivci s dotykovými mobilmi alebo počítačmi (ktorí sú podľa všetkého majetnejší) sú náchylnejší na podporu terorizmu než tí, ktorí tieto položky nevlastnia.
Je samozrejme možné, že riešenie socioekonomických záležitostí ako chudoba a vzdelanie v moslimských krajinách zníži podporu, ktorej sa tu teroristi tešia. Je tiež možné, že podpora pre terorizmus môže závisieť viac na rozdieloch v ekonomickom statuse v priebehu času než na úrovni chudoby v ktorejkoľvek danej chvíli. Tak či onak, je priskoro vyvodiť závery. Rozvojové agentúry a advokáti by mali zozbierať viacej údajov o podpore pre terorizmus medzi chudobnými.

Vnímané hrozby voči islamu vytvárajú podporu pre terorizmus

Absolútne. Existuje obrovská zdržanlivosť priznať, že moslimské obyvateľstvo, v mene ktorého teroristi podľa svojich tvrdení operujú, majú sťažnosti alebo obavy, ktorým sa treba venovať ako spôsobu na minimalizovanie verejnej podpory pre terorizmus. Pre niektorých je toto morálnym ekvivalentom rokovania s terorizmom. Toto je poľutovaniahodné, pretože na týchto sťažnostiach záleží.

V niektorých krajinách, vrátane Indonézie, Jordánska, Libanonu, Nigérie, Pakistanu a ďalších, viac než 70 percent obyvateľstva verí, že islam je pod priamou hrozbou. Podpora pre terorizmus sa priživuje na presvedčení, že veľké časti moslimského sveta sú obeťami pokračujúcej nespravodlivosti. Niektorí odborníci vyhlasujú, oprávnene, že vnímanie hrozieb voči islamu zámerne pestujú islamistické politické skupiny a autoritatívne moslimské vlády, aby vytvárali podporu pre svoju agendu. Ale je nepravdepodobné, že podpora pre terorizmus sa zníži bez toho, aby sa tomuto vnímaniu venovala pozornosť, či už je to vnímanie výtvorom propagandy alebo výsledkom legitímnej politickej krivdy.

Rozčarovaní, nahnevaní moslimovia v Európe a severnej Amerike sú potenciálnymi brancami teroristov

Čoraz viacej. Moslimovia žijúci v severnej Amerike a Európe sú príťažliví pre medzinárodné teroristické organizácie, pretože už majú jazykové zručnosti, západné pasy a pokojne v týchto krajinách pracujú a vzájomne sa v nich ovplyvňujú. A terorizmus je pre niektorých ľudí v týchto diaspórach príťažlivý.

Dôvodov tohto javu je mnoho a líšia sa. Mnoho severoamerických a európskych moslimov našlo islam počas pobytu vo väzení. Jav väzenského islamu znepokojuje analytikov na obidvoch stranách Atlantiku. Hoci v Británii žijú len 2 milióny moslimov (2,5 percenta celkového obyvateľstva), viac než 8 percent britských väzňov sú moslimovia (článok je z roku 2006, takže tieto údaje sú už zrejme podhodnotené - pozn. prekl.). Väznice sa ukázali byť miestom náboru a výcviku pre rôzne trestné činnosti, vrátane organizovaného zločinu a terorizmu. Navyše, radikálni islamistickí učitelia mali dlho prístup k uväzneným britským moslimom.

Diaspóry boli dlho zdrojom etnonacionalistického extrémizmu a aktivít. Niečo čo sa týka stavu diaspór motivuje ľudí pochopiť svoju identitu novými a niekedy znepokojujúcimi spôsobmi. Príkladov tohto je hojne: vietnamský Ho Či Min, iránsky Ajatolláh Chomejní, indický Mohandás Gándhí a pakistanský Muhammad Alí Džinnáh začali opäť formulovať národné identity, keď boli v zahraničí.

Sloboda prejavu a združovania v Európe a severnej Amerike umožňuje radikálnym islamistom zverejňovať a organizovať bez vládneho zásahu, čo je právo, ktoré je im odopreté vo väčšine moslimských krajín. Západné krajiny by sa mali usilovnejšie snažiť pochopiť, čím to je, že niektorí obyvatelia sa neintegrujú do spoločnosti a čím to je, že niektorí páchajú násilie. Čoraz častejšie sa stáva, že ľudia, ktorí sa narodia a vyrastú v jednej krajine, vyhľadávajú vojenský výcvik v inej a páchajú teroristické útoky v tretej krajine v mene ľudí, ktorých pravdepodobne nikdy nespoznali.

C. Christine Fair, Husain Haqqani

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama