LGBT-islamistické spojenectvo

10. listopadu 2016 v 18:40 | Islamoklast |  Ostatné

Rozpory v spojenectve medzi radikálnymi ľavičiarmi a islamskými fundamentalistami dávajú zmysel len keď si uvedomíte, že obe ideológie majú rovnaký krátkodobý cieľ.


Ak sa opýtate ľavičiara, aké záležitosti podporuje, vymenuje rovnosť, občianske práva, práva robotníkov, ženské práva a práva homosexuálov. Opýtajte sa ho, akým presvedčeniam odporuje a vymenuje rasizmus, sexizmus, homofóbiu a islamofóbiu.

Keď priemerný ľavičiar vidí homosexuálov v správach, nepovažuje ich za jednotlivcov žijúcich nemorálnym životným štýlom; považuje ich za utláčanú skupinu so zvláštnym záujmom, potrebujúcu ochranu od intolerantných kresťanov.

Keď vidí v správach islamistov, má na nich dosť podobný názor. Nie sú to jednotlivci pod vplyvom jedovatej ideológie, ale utláčaná menšina bojujúca proti židovsko-kresťanskému imperializmu.

Fakt, že 10 z 51 krajín s moslimskou väčšinou vo svete trestá homosexualitu smrťou, neovplyvní jeho presvedčenie, že homosexuáli a islamisti sa potrebujú zjednotiť proti tradicionalistickému kresťanstvu.

Keď tento ľavičiar číta, ako Omat Mateen prisľúbil svoje spojenectvo Islamskému štátu predtým, ako zastrelil 49 ľudí v homosexuálnom nočnom klube, súhlasí s posudkom New York Times, že Mateenova islamská ideológia nemala na situáciu nijaký vplyv. Namiesto toho kladie vinu na židovsko-kresťanské myšlienky Ameriky o sexuálnej morálke. Ako tvrdil výbor Times: "Zločiny z nenávisti sa nestávajú vo vákuu. Dochádza ku nim, keď je náboženskému fanatizmu dovolené kypieť, kde sú menšiny hanobené a kde sa z ľudí stávajú obetní baránkovia pre politický zisk. Tragicky, toto je stav americkej politiky, často riadenej republikánskymi politikmi, ktorí považujú predsudok za niečo, čo sa dá využiť, nie zničiť."

Niektorí významný ľavičiari, ako Bill Maher a Richard Dawkins, poukazujú na to, že politická ľavica má niekoľko veľkých pokryteckých sporné otázky v súvislosti s islamom. Ak "sexizmus" je medzi kardinálnymi hriechmi vašej politickej ideológie, čomu by ste mali odporovať viacej: mužom, ktorí vedú svoje rodiny v súlade s biblickými rodovými úlohami, alebo mužom, ktorí nútia ženy nosiť burky? Väčšina ľavicových politikov sa však môže pretrhnúť, aby bránili politický islam, pričom kresťanov nálepkujú ako sexistických homofóbov.

Napriek faktu, že 87 percent žien v Islamskej republike Afganistan bolo doma zneužitých, ľavicové zdroje ako Huffington Post tvrdia, že "islam má kultúru a históriu splnomocnenia žien," kým patriarchát a rodové predsudky "bujnejú v kresťanskej kultúre." Napriek faktu, že 800 000 čiernych Afričanov v súčasnosti žije v hnuteľnom otroctve svojich arabských pánov v Islamskej republike Mauritánia, zdroje ako AlterNet tvrdia, že "budúcnosť života na planéte" skutočne ohrozuje "biela šovinistická ideológia" kresťanských politikov, ako senátor Ted Cruz (ktorý je Hispánec) a Dr. Ben Carson (ktorý je černoch).

Také rozpory v dúhovom spojenectve medzi radikálnymi ľavičiarmi a islamskými fundamentalistami dávajú zmysel len keď si uvedomíte, že obe ideológie majú rovnaký krátkodobý cieľ: ukončiť židovsko-kresťanskú kultúru.

"Na prvý pohľad môže spojenectvo medzi moslimami a ateistami znieť trocha zvláštne, ale tá predstava je skutočná a mala by sa podporovať a vyhľadávať," napísala Mandie Czech pre Chicago Monitor. "Obe skupiny sú nepochopené, vnímané ako nepriatelia a často sú slovne alebo politicky prenasledované pre svoje presvedčenia. ... Pokiaľ ide o moslimov, Korán je veľmi konkrétny, že "v náboženstve niet donútenia." Ale je zaujímavé, že mnohí konzervatívni republikáni pociťujú potrebu priniesť kresťanstvo do svojej práce a do zákona, ktorý podporujú a schvaľujú."

Také vyhlásenia sú ironické v tom, že každá krajina na svete, ktorá dnes trestá ateizmus smrťou, je islamská teokracia.

Amerika sa stala prvou krajinou, ktorá zaručila náboženskú slobodu kvôli kresťanskému presvedčeniu, že všetci ľudia sú "obdarovaný svojím Stvoriteľom s určitými neodňateľnými právami." Americká predstava náboženskej slobody sa zakladá na presvedčení, že nútiť osobu do určitého náboženstva si sa navzájom vylučuje. Skôr než oslavovať dedičstvo, ktoré nám dalo predstavu náboženskej slobody, však mnohí túžia vytlačiť kresťanstvo z verejnej sféry.

Bývalý britský labouristický poslanec George Galloway v roku 2005 rozviedol myšlienku potreby moslimsko-progresívneho spojenectva schopného obmedziť anglo-americký vplyv:

Nielen že si myslím, že je to možné, ale myslím si, že je to životne nevyhnutné a myslím, že sa to už deje. Možné to je, pretože progresívne hnutie vo svete a moslimovia majú rovnakých nepriateľov. Ich nepriateľmi sú sionistická okupácia, americká okupácia, britská okupácia chudobných krajín, hlavne moslimských krajín. Majú rovnaký záujem na odpore voči krutej kapitalistickej globalizácii, ktorá je odhodlaná homogenizovať celý svet...

Moslimovia a progresivisti spolupracujú nie preto, že by mali rovnaké ideály, ale preto, že majú rovnakých nepriateľov.

Galloway odhalil ľavičiarsky svetonázor, že politický islam a medzinárodný socializmus nie sú hrozby; hrozbou je anglo-americká nadvláda.

Umiernení ľavičiari môžu vyjadriť túto mienku v menej poburujúcich pojmoch, ale myšlienka, že protikultúrne spojenectvo je nevyhnutné na "fundamentálnu premenu" kultúry, na ktorej sa zakladá západná civilizácia, je široko rozšírená.

Naposledy, keď moslimsko-progresívne spojenectvo "fundamentálne premenilo" vládu, bolo počas Iránskej revolúcie v roku 1979. Mnohé ľavicové politické organizácie, ako Mudžahedín-e-Chalk, podporovalo revolúciu ajatolláha Ruholláha Chomejního proti šahovi Reza Pahlávímu. Keď však bol spoločný nepriateľ eliminovaný, Chomejní odsúdil svojich bývalých spojencov ako neveriacich. Odhaduje sa, že počas Chomejního zrady iránskej ľavice bolo zabitých 15 000 až 30 000 socialistov, komunistov a ostatných sekularistov.

Nech už je tento fakt mediálne akokoľvek opomínaný, je očividné, že radikálni islamisti by sekularistom niečo také urobili - po odstránení väčšieho nepriateľa.

Bežne počujeme znalcov z ľavice hovoriť o americkej ústave ako o nepraktickom, zastaranom dokumente nehodnom 21. storočia. Veľký počet islamistov by súhlasilo s touto mienkou. Takmer 20 percent amerických moslimských respondentov v prieskume uskutočnenom Centrom pre bezpečnostnú politiku povedalo, že použitie násilia je oprávnené pre zavedenie šaríe v krajine. Zhruba 23 percent britských moslimských respondentov v prieskume uskutočnenom Inštitútom Gatestone povedalo, že šaría by mala nahradiť britské sudcovské právo v oblastiach s početným moslimským obyvateľstvom.

Islamistická verzia anglo-americkej budúcnosti nepochybne vyzerá inak ako verzia radikálnej ľavice. Z krátkodobého hľadiska však obe ideológie chcú zničiť súčasný systém. Ako hovorí prastaré príslovie, "Nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ" - aspoň nateraz.

Andrew Miller

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama